Oslavy majú byť pompézne. Príde nielen Jadranka, ale aj brušné tanečnice. Starí páni si zahrajú futbal s rovesníkmi zo Zubří, lebo práve z okolia tohto moravského mesta pochádzajú predkovia dnešných obyvateľov. To všetko vyvrcholí uzavretým slávnostným zasadaním poslancov, na ktoré budú mať prístup iba vybraní hostia.
Palárikovo si všeličo pamätá. Aj Turkov i Tatárov, maďarských honvédov a žandárov, ktorí po Viedenskej arbitráži nastolili maďarské poriadky. Rodák Alexander "Šaňo" Mach, minister Slovenského štátu, mal vtedy problém navštíviť príbuzných, lebo sa ocitli za hranicami.
Budúcnosťou dnešného Palárikova, tak ako aj inde, by mali byť mladí ľudia. Ibaže, čo ich v obci drží? Zamestnanosť takmer žiadna, kultúra poslabšia, šport sa iba pomaly zdvíha, keď miestni futbalisti postúpili do štvrtej ligy, kúpalisko bolo zasypané a najbližšie je v Dvoroch nad Žitavou a v Tvrdošovciach.
Základnú školu navštevuje čoraz menej žiakov, chvalabohu, podarilo sa rekonštruovať budovu. Stravujú sa v nej nielen jej frekventanti, ale aj tí, ktorí chodia do osobitnej školy a v poslednom čase aj škôlkari.
A práve toto je boľavý problém. Možno o tom porozpráva na slávnostnom zasadaní starosta Jozef Derňár. Možno vysvetlí, na aký účel má slúžiť parádna budova škôlky, v prostredí parku, ktorú v potu tváre, obetavo, v rámci akcie "Z", bez nároku na odmenu, kedysi stavali občania dediny pre svoje deti a vnukov. Vraj sa tam má presťahovať obecný úrad? Alebo to lukratívne predajú, ako sa to prihodilo iným budovám v obci, ktorej preto chýbajú základné služby?
Slovom, bude sa oslavovať, je čo sláviť, ale obyčajných ľudí, ktorých určite na slávnostné zasadanie medzi seba dnešní "mocní" nevpustia, majú iné starosti.
V každom prípade, nech žije Palárikovo!
