Predstavme si nasledovnú modelovú situáciu, ktorá sa takmer na chĺp zhoduje so skutočnosťou:
Nešťastný občan dostal výpoveď zo zamestnania začiatkom roku 2001. Dôvod ? Nadbytočnosť. Márne presviedčal mladú sotva dvadsaťročnú majiteľku, že výpoveď nie je možná, radšej by privítal dohodu, keď to už musí byť, lebo práve je práceneschopný. Nepomohlo. Neznalosť práva alebo išlo o obyčajnú aroganciu mladej zbohatlíčky? Ktovie...
Keď o niekoľko týždňov, počas výpovednej lehoty, sa u zamestnávateľa prišlo na to, že to s tou výpoveďou nebude s kostolným /a najmä právnym/ poriadkom, zaslali /bývalému?/ pracovníkovi okamžitú výpoveď. Pre istotu na dvakrát.
Pravdaže, podal súdnu žalobu. Vlastne dve. A teraz to skrátim - obe právoplatne vyhral. Po dlhých rokoch zbytočného naťahovania sa. Náhrada mzdy vo výške takmer tri milióny korún by potešila. Keby... Tá zamestnávateľka po rozsudku šikovne presunula majetok na neexistujúce osoby a nikdy nejestvujúce sídlo. Súdny spor teda pokračuje.
Ústavný súd SR v Košiciach sa tiež zaoberal týmito kauzami. V náleze č. III. ÚS 88/05 jednoznačne konštatoval, že v prípade spomínaného občana došlo k porušeniu jeho ľudských práv. Satisfakcia? Dvadsaťtisíc korún, t. j. najnižšie možné odškodnenie.
Občan svoju nespokojnosť adresoval sudcom v Štrasburgu. Medzitým dostal infarkty, preto šéf európskeho súdu uznal vec za prednostnú.
A dňa 18. decembra minulého roku aj Štrasburg rozhodol. Tiež uznal sťažnosť takmer vo všetkých bodoch a zaviazal Slovenskú republiku zaplatiť občanovi vo forme satisfakcie - jeden t i s í c EURO. Pánboh zaplať, povedal by niekto, ibaže, len poštové poplatky a právne rady stáli oveľa viac.
A súd sa pomýlil. Vraj, súdne prieťahy trvali necelé štyri roky. Ako vedia rátať v Štrasburgu, nevedno, lebo od roku 2001 do roku 2008 to nie sú iba štyri roky, nehovoriac o tom, že občan sa stále ešte nedomohol svojho nároku. A údajne neexistuje príčinná súvislosť medzi porušením práva a škodou. Nuž, v Európe to vidia ináč. A napokon, právoplatný rozsudok je síce pekná vec, možno to zarámovať a ukazovať deťom, aký je ocko šikovný. Lenže, to je tak asi všetko.
Slovom, do troch mesiacov možno podať odvolanie v tzv. Veľkej 16-člennej porote. Avšak o tom, či sa prípad dostane až k tým "veľkým", rozhodujú tí istí sudcovia, ktorí už rozhodli...
Komentár na záver nech si urobí každý čitateľ sám. Privítal by som poznatky od iných podobne postihnutých. Aj keď to možno mnohým ďalším odoberie ilúzie.
