Robert Fico na iniciatívu opozície na vyslovenie nedôvery jeho vláde v statuse na sociálnej sieti napísal: „A bude bordel!“ Dnes nevídaným spôsobom zasiahol do priebehu predmetnej parlamentnej schôdze. Prišiel s informáciou, že súčasťou rozpravy budú aj utajované skutočnosti, a tak v podstate vylúčil verejnosť i médiá z rokovacej sály.
Občania, vrátane voličov Smeru-SD, teda nemali možnosť vypočuť si hlavné dôvody opozície na odvolávanie premiéra Roberta Fica ako ani, protiargumenty vládnych strán. Ide o praktiky, ku ktorým sa neuchýlil ani Vladimír Mečiar v čase svojej najväčšej slávy.
Hovoríme pritom o tom istom Ficovi, ktorý výraznou mierou prispel k prijatiu Slovenska do EÚ alebo do Schengenu. Ešte v roku 2017 nadšene hovoril o tom, že SR musí sedieť v Európskej únii v jadre, spolu s veľkými hráčmi, ako sú krajiny rangu Francúzska alebo Nemecka. Robert Fico v roku 2025 otvorene pripúšťa možnosť odchodu našej krajiny európskeho spoločenstva a vytvára dojem, že opozícia chce zvrhnúť vládu pučom typu ukrajinského „majdanu“ (pre voličov SNS mejdanu).
Od populizmu k extrémnej pravici
Premena Roberta Fica ako politika, však neprišla zo dňa na deň. Mala niekoľko etáp. Premiér si veľmi dobre uvedomuje, že mobilizovať svojich voličov už nedokáže len chlebovými témami. A tak musel načrieť do voličského košiara extrémnej pravice a prispôsobiť tomu aj svoju rétoriku. Z jeho strany nejde o nič iné, ako o túžbu udržať sa pri moci.
Prvou ranou pre Roberta Fica bol rok 2014 a jeho porážka v prezidentských voľbách, kde nad ním zvíťazil politický amatér Andrej Kiska. Túto potupu bral kariérny politik Fico veľmi osobne a poznačila aj vzťahy medzi ním a prezidentom pre nasledujúce volebné obdobie.
Druhým zlomom pre dnes už štvornásobného predsedu vlády bolo nútené odstúpenie z premiérskeho kresla v roku 2018, po vražde novinára Kuciaka. Robert Fico po tomto kroku cítil zradu a krivdu aj od svojho politického partnera Bélu Bugára.
Treťou a veľmi bolestivou skúškou bol pre predsedu Smeru-SD strelecký útok na jeho osobu. Išlo o neuveriteľnú tragédiu, ktorú každý príčetný človek, bez ohľadu na politické preferencie, musel ostro odsúdiť. Všetky tieto udalosti v živote Roberta Fica sa však podpísali na zmene jeho vnímania politického remesla. A tak sme dnes svedkami jeho zahraničnej politiky na všetky štyri svetové strany, ktorá v skutočnosti inklinuje len na východ od vytúženej diaľnice do Košíc. Pre našich spojencov i najbližších partnerov, akými sú Česko a Poľsko sa stávame nedôveryhodnými.
Slovník premiéra v ostatnom období zhrubol. Na jednej strane obviňuje opozíciu zo šírenia nenávisti, no zároveň vo svojich videách na sociálnej sieti rozdáva študentom pomyselné výchovné zauchá, či facká mokrou rukou.
Predčasné voľby v 2025
Fico čoraz častejšie spomína "najbližšie voľby.” Potrebuje si upevniť svoju pozíciu, zbaviť sa Danka a jeho nejednotnej družiny. Po voľbách sa môže spojiť s Republikou a s tou časťou Hlasu, ktorá inklinuje k Smeru. Ideálne v prvom polroku 2025, kým sa naplno prejaví konsolidácia na prieskumoch preferencií.
Je dosť možné aj to, že ide len o rétorické cvičenie, akýsi jasný odkaz smerom ku Hlasu a SNS, aby sa konečne spratali do kože. Obozretnosť však velí, rátať s každým scenárom.
Smer-SD pritom nepotrebuje ani vyhrať voľby. M. Dzurinda by o tom vedel prednášať. Stačí, že PS nezostaví vládu. Keď nám tu bude vládnuť Smer, Smer lite a Republika, to ešte len bude jazda. Držme si klobúky!
