Minulotýždňová správa spoza rieky Moravy, o tom, že česká vláda ruší medzivládne konzultácie so Slovenskom, je pochopiteľnou v kontexte smerovania zahraničnej politiky Slovenska. A zrejme bude len prvou neželanou lastovičkou.
Premiéri Fico a Fiala pochádzajú z politicky opačného názorového spektra, čo sa týka vojenského konfliktu na Ukrajine, ako aj v mnohých iných zahraničnopolitických otázkach. Ukázal to aj summit premiérov V4, ktorý sa na konci februára konal v Prahe.
Šéf českého kabinetu Fiala, ktorý volí zvyčajne zmierlivý tón, otvorene priznal zásadné rozdiely medzi slovenskou a českou stranou v názoroch na spomínaný vojenský konflikt a celkovo geopolitiku. Veľmi nevhodný začiatok zvolil samotný Fico, ktorý sa hneď pri príchode do Prahy vysmial davu protestujúcich občanov. Tí Fica i maďarského premiéra Orbána vypískali.
Slovenský premiér sa správal ako návšteva, ktorá Vám vojde v topánkach do obývačky, všetkým vynadá, akí sú neschopní a pri odchode ešte na toalete nechá zodvihnutú dosku (dámy pochopia). Iste by ste si, teda rozmysleli či takú návštevu pozvať aj nabudúce.
Nerozdelili nás ani Mečiar s Klausom
Česko a Slovensko spájajú desiatky rokov spoločnej histórie, najmä pod „ochranným dáždnikom“ Sovietskeho zväzu. Ďalej sú tu jazyková príbuznosť, spoločné športové úspechy i kultúra. Len sotva by sme inde vo svete našli príklad takej blízkosti medzi dvoma krajinami.
Keby sme chceli zveličovať, mohli by sme povedať, že Česi, Moraváci a Slováci žili dlhé roky vedľa seba v pokojnom manželstve. Z tohto pomyselného manželstva vznikli reálne rodinné, pracovné a iné väzby. Keď v januári 1993 prišiel čas na rozvod, ten prebehol v pokoji a takmer bez konfliktov.
Mnohí z nás pochádzajú z Československých (zámerne to uvádzam bez pomlčky) rodín. V roku 1992 zavládla po dohode o rozdelení ČSFR medzi Klausom a Mečiarom v pohraničí neistota. Bolo nutné vyriešiť celé množstvo ekonomických, hospodárskych i praktických otázok.
Čas však ukázal, že rozdelenie vzťahy medzi Čechmi a Slovákmi zásadne nenarušilo. Iste, v prvých rokoch samostatnosti sme museli na spoločných hraniciach strpieť dlhý rad áut pri colnej kontrole. Ale aj tento problém vyriešil vstup oboch krajín do Schengenu.
Spoločne patríme do vyspelej Európy
Tento rok si pripomíname 20. výročie vstupu Slovenska i Česka do EÚ a 17. výročie od nášho vstupu do Schengenu. Terajší slovenskí tínedžeri nezažili iné platidlo ako Euro. Väčšina občanov chce konzumovať výhody, ktoré nám naše členstvo vo vyspelej Európe prináša.
Toto konštatovanie podľa mňa platí aj o väčšine voličov Hlasu a Smeru. Dúfajme, že si to uvedomujú aj vládni predstavitelia. Ostnatý drôt na hraniciach v Břeclavi či v Hodoníne nám zrejme nehrozí. Postoj ČR by nám však mal poslúžiť ako zdvihnutý varovný prst od najbližšieho spojenca.
Legitímnou, je aj otázka smerovaná na našu parlamentnú opozíciu. Tú zrejme postihla jarná únava v čase, keď tu jeden z predsedov vládnej strany otvorene hovorí o tvrdej ruke štátu vo verejnoprávnych médiách.
