Onedlho uplynie pol roka od ostatných parlamentných volieb. V septembri 2023 sme si zvolili svojich zástupcov do zákonodarného zboru. Po tom, ako som sa vo voľbách v roku 2020 sklamal pri strane Za ľudí, obzeral som sa po inom subjekte.
Napriek sklamaniu z prezidentskej strany boli v poslaneckom klube Za ľudí viacerí schopní politici. Pred štyrmi rokmi dostali môj hlas Tomáš Valášek, Mária Kolíková a Vladimíra Marcinková.
Na Kolíkovej som oceňoval jej prácu na poste ministerky spravodlivosti a schopnosť konštruktívnej kritiky aj do vlastných radov. Marcinková si ma získala svojou agendou za práva žien a detí, ako aj vo Výbore NR SR pre európske záležitosti. Keď Kolíková s Marcinkovou opustili v septembri 2021 svoju materskú stranu a spolu s ďalšími kolegami sa pridali k Slobode a solidarite, moja voľba sa začala kryštalizovať.
Z podobných dôvodov, ako pri Marcinkovej, som oceňoval aktivity Jany Bitó-Cigánikovej. Navyše ako jedna z mála, otvorene a priamočiaro kritizovala hlúposti, ktoré Igor Matovič presadzoval počas pandémie. Mám na mysli najmä niekoľko kôl hromadného testovania alebo rozhadzovanie verejných financií na očkovaciu lotériu či dovoz neregistrovanej ruskej vakcíny Sputnik.
Iste, ani Sas nie je dokonalou stranou. Ako však rád hovorím, pri voľbách nejde o výber životného partnera, ale politického subjektu, ktorý v najväčšej miere reprezentuje váš pohľad na svet. Alebo, ako to bolo v mojom prípade, Sas som volil napriek ich predsedovi a kvôli konkrétnym kandidátkam Kolíkovej, Marcinkovej a Cigánikovej.
Voľba s prižmúrenými očami
Mnohí ľudia v mojom okolí zdvihli obočie, keď sme sa pred voľbami rozprávali o tom koho voliť. Sulík, teatrálnosť a ďalšie povalenie vlády, patrili k najčastejším výčitkám. Niektoré legitímne, no povalenie vlády som tentokrát považoval za plus, pre „SASKU.“
Naopak si myslím, že liberáli mali s Hegerom až prílišnú trpezlivosť. Keby totiž vládol kratšie, možno by Smer a Hlas nestihli tak prudko narásť a bola by väčšia šanca zložiť vládu bez týchto strán. To už sa však nedozvieme.
Nedokázal som oceniť, že sa po druhý raz za sebou ocitol na kandidátke strany župan Juraj Droba. Ten už pred voľbami deklaroval, že prípadný poslanecký mandát v NR SR si neprevezme a bude pokračovať ako predseda BSK. Droba by nepochybne bol výborným poslancom, prípadne nástupcom Sulíka na čele strany. A pokiaľ by jeho kandidatúra bola seriózna, bez obáv by som mu dal svoj hlas.
V septembri 2023 som volil Sas napriek Sulíkovi a vďaka Kolíkovej, Marcinkovej a Cigánikovej. Inými slovami, nebyť Kolíkovej a Marcinkovej, Sas, by môj hlasovací lístok nedostala. Štvrtý krúžok dostal poslanec Krúpa. Robil som to s vedomím, že s veľkou pravdepodobnosťou budú „moji poslanci“ sedieť najbližšie funkčné obdobie v opozícii.
Politická práca je remeslo. Aj v opozícii
Keďže ide o skúsených politikov a popredné tváre strany, bol som spokojný, že budú robiť odbornú a najmä politicky nekompromisnú opozíciu. O to väčšie bolo moje rozčarovanie, keď Sloboda a solidarita predstavila svoju kandidačnú listinu do eurovolieb. Traja zo štyroch poslancov NR SR, ktorých som volil, kandidujú do Bruselu. Viažu na seba pritom okolo 95 tisíc preferenčných hlasov.
Ľudsky samozrejme rozumiem, že práca v EP je pracovná i osobná výzva. Určite nie je jednoduché sedieť v NR SR a pozerať sa ako vláda Fica, Pellegriniho a Danka presadzuje svoje mocenské ciele. Ale aj o tom je žiaľ politické remeslo. A poslanec sa učí i v opozícii. Môže namietať, upozorňovať na zlé zákony a rozhodnutia vlády, nastoľovať témy.
Poslankyňa Marcinková uviedla, že má chuť pracovať, a v NR SR jej z opozície neprejde ani jeden dobrý návrh. No aj o tom je pobyt v opozícii. Práca poslanca nie je len odborná, ale aj politická.
A práve popredné tváre strany by mali cítiť tú zodpovednosť, zostať v NR SR a bojovať proti vláde R. Fica. Od čias vlád Vladimíra Mečiara, tu nebola väčšia objednávka na politicky silnú a odborne zdatnú opozíciu, ako práve teraz.
Kým sa politik naučí rozumieť politike, trvá to. Niekomu 4 roky, niekomu 8 a iní sa to nenaučia nikdy. Je dôležité mať dobré úmysly a nekradnúť. Ale ak politik nie je ochotný učiť sa politickému remeslu, nikdy sa skutočným politikom nestane. Prezident Andrej Kiska, by o tom vedel prednášať.
Ak si teda dnes niekto klepe na čelo, a hovorí si, že poslanci NR SR zo strany Sas, kandidujú po pol roku od národných volieb do Bruselu, aby opustili potápajúcu sa loď - Slovensko, len ťažko hľadám protiargument. Keby tam kandidovali napríklad po uplynutí polovice svojho mandátu v NR SR alebo by pred septembrom 2023 otvorene deklarovali záujem, kandidovať aj do EP, voliči by vopred mali túto informáciu. Iste by situáciu vnímali s väčším pochopením.
Vážení poslanci NR SR, kandidujúci v eurovoľbách, zvolili sme si Vás do slovenského parlamentu na celé volebné obdobie a nie na 6 mesiacov. Mnohí sme zostali oprávnene sklamaní.
S pozdravom, nateraz bývalý volič Sas.
