Moju hypotézu o snívaní a snoch som založil na niekoľkých nosných pilieroch.
1. Náš organizmus je absolútne dokonalý stroj, kde všetko so všetkým súvisí.
2. Sny musia mať preto nejaké racionálne vysvetlenie.
3. Vylúčil som prepojenie obsahu snov s reálnym životom.
4. Otázku snívania vysvetľujem na schéme klasického reflexného okruhu s jeho istou modifikáciou.
5. Stotožnil som sa s názorom Dr. Hobsona a Dr. McCarlaya na internete, že motivujúca sila pre snívanie nie je psychologická ale fyziologická.
Ľudské telo charakterizuje permanentná vnútorná rovnováha a stabilita, Pri zmene funkcie niektorého orgánu, hoci len v náznaku, naše fyziologické štruktúry nás na to ihneď upozornia. Medzi takéto „strážne“ systémy zaraďujem aj snívanie. ktoré sa uplatňuje počas spánku. Signály o narušení rovnováhy prichádzajú do Centrálneho nervového systému z periférie vo forme nervových impulzov. Keď sme pri vedomí, okamžite ich zaregistrujeme a buď automaticky, alebo vôľovo poruchu upravíme. Počas spánku tieto varovné symptómy náš mozog nezachytí. Musíme sa najprv zobudiť. Toto „zobudenie“ zrealizujú naše sny, ktoré tak dlho a intenzívne iritujú centrum pre spánok až precitneme a vedome upravíme nahlásenú závadu. Sen je vlastne „produkt“ zložitého procesu snívania. Aby vznikol reflexný okruh sna, musia byť splnené niektoré podmienky. Nervové receptory rozmiestnené po celom tele po zistení poruchy okamžite oznamujú tento stav cez aferentné nervové kanály do veľmi dôležitého reflexného či inhibičného centra v mozgu. V tomto centre je akési „STOP“ ktoré neprepustí toto varovanie do eferentnej časti reflexného okruhu, ale podľa mojej modifikácie ho presmeruje k centru pre spánok. Tento úsek od inhibičného centra po centrum pre spánok zodpovedá REM- fáze, kde sa formujú sny. Ak kolíše intenzita dráždenia receptorov na periférii, REM fáza sa strieda s NON- REM fázou. Obsah sna je prevažne tvorený poznatkami a zážitkami nadobudnutými počas celého života uložené v mozgu. Pre nás nepochopiteľným, pre organizmus pochopiteľným spôsobom sa dej premiešava až dosiahne atribúty hororového scenára. Tento chaos vytvára sám náš CNS s presne určeným zámerom a cieľom; zobudiť človeka. Dráha nervového impulzu cez spleť nervových synapsií nebýva nikdy priamočiara a teda ani dej v sne nie je jednoznačne rovnaký. Podrobnejšie spracovanie tejto témy sa nachádza v časopise Lekárske listy č. 33/2005, príloha Zdravotníckych novín, vydavateľ Sanoma Magazines Slovákia sro. a v doplňujúcich článkoch ďalších čísel.
Záver: Nie je dôležitý obsah snov. Dôležité je, že existujú. Snívanie je samostatný fyziologický systém, tak ako všetky ostatné známe a ešte možno aj neznáme, ktorý sa vyvinul v priebehu evolúcie. Sen je produkt tohto snívania. Prestaňme sa báť snov. Nemajú žiaden vzťah k reálnemu životu. Opačné tvrdenie je len špekulácia. Dôležitosť snívania vidím v jeho „strážnej a zobúdzajúcej“ funkcii počas spánku. Toto je to moje „novum“ v doterajších názoroch.
