Ku mne „zubatá“ zaklopala deviateho januára a zobrala so sebou moju babinu. Nechala za sebou tú hnusnú bolesť a kopec nezodpovedaných otázok. Dalo sa to čakať, pretože Alzheimer bol silnejší než ona, nikto z nás si však jej možnú smrť nepripúšťal.
Pohreb bol smutný a čo ma prekvapilo, ukázali sa na ňom ľudia, ktorých som nevidela celú večnosť. Je zvláštne, že toľko ľudí sa nazbieralo práve na pohrebe. Keď oslavovala narodeniny alebo meniny, bola tam sotva tretina. Počas života si akosi ľudia na vás čas nenájdu, ale keď umriete, zrazu sa v nich ozve akési svedomie a výčitky. Tie som mala aj ja, najmä keď som si spomenula na všetky moje neplechy, rozbité kolená, pubertálne vrtochy s drzím papuľovaním... Babi, nestihla som Ti povedať prepáč, mrzí ma to.
Nikdy však nezabudnem, ako si mi na 13. narodeniny kúpila knižku „Lulu“ a ja som sa na druhej strane dočítala, ako si to Lulu rozdáva s Pablom do konečníka. Skoro som odpadla! A keď som ti to povedala, zatvárila si sa, akoby sa nič nestalo a s kľudom Angličana si dodala: „Fakt? Som si zabudla okuliare doma.“ J Nezabudnem ani na to, ako si ma stále posielala obúvať sa do papúč, ako si stále behala s metlou (lebo vždy a všade bola špina podľa teba) a ako si stále vetrala a vyvárala minimálne 3 až 5 chodov na obed – to aby sme náhodou neschudli. Keď prišiel „kamarát“ Alzheimer, bolo „srandy“ ešte viac. Dedo podľa teba stále niekde labzoval (aj keď sedel hneď vedľa teba), stále bol u vás niekto cudzí (a to bol len dedo), občas sa stalo, že si ma zamenila za svoju dcéru (ej veru mami, sme sestry!). Pamätám si aj na deň, keď si zahodila zuby do smetiaka a dedo ich išiel hľadať (bez zubov totiž ani na krok), ako aj na to, keď si zbalená s kuframi čakala na posteli s tým, že sa ide niekam preč a už nestíhame - kam, to sme sa už nedozvedeli. A vieš čo si mi povedala nedávno v nemocnici 26-teho decembra, v deň svojich narodenín? Moja otázka znela: „Babi, a kto má dnes 73 rokov?“ Na chvíľu si sa zamyslela a potom s vážnou tvárou si to úplne zaklincovala: „Málokto.“ Aj keď si to už zrejme nevnímala, stále Ti ostal ten správny zmysel pre humor a ja si Ťa takú ponechám aj v mojich spomienkach... See you in heaven!
