Ako som predpokladala, odhodlanie sa roztopilo s poslednym snehom. Ale pocas tejto zimy, kedy som sa neviem ako nabudila, ked som aj napriek chorobe, zime, ustavicnej tme a dazdu, smutku aj unave vstala z pohodlia a nudy svojej malej sedacky, som sa naucila, ze clovek ma viac inspiracie, kreativity, energie a viac casu, nez si uvedomuje. Tu su moje fragmenty tejto zimy, maly kusok maleho cloveka, moj dokaz, ze ked sa skutocne chce, tak sa da...

Niekedy su tie kridla pre mna jednoducho privelke, ciele privysoke... Ale raz, raz urcite poletim...

Tato zima bola dlha na nevydrzanie, vsade ustavicne mokro. Londyn je aj z trosky bieleho poprasku hystericky a clovek ma napriek tomu pocit, ze aj to ustavicne bzucanie velkomesta celkom stichne aby ta tma bola este tazsia...

Chcem to cele prespat a zobudit sa az v lete ale napriek tomu vstavam s rannym mrazom a fotim. A nakoniec aj z nicoho je nieco, namety a inspiracia su vsade. Staci sa len naucit ako a kde okolo seba alebo aj v sebe hladat...

Clovek je oproti umeniu maly a pominutelny ako tien...

Taketo veci dokazu rozjasnit aj tu najnudnejsiu, najdlhsiu cestu spinavym metrom. V takychto momentoch clovek zabuda a ma pocit, ze vsetko je prekrasne :) Takito ludia su inspiraciou k pozitivizmu aj tym najnegativnejsim ludom, medzi ktorych patrim aj ja, co vsade vidim prekazky. A pritom niektore veci su tak jednoduche...

Ludia ako Adlll su pre mna inspiraciou vzdy a vsade. Kreativni, plni energie, svojski, krasni clovekovia - takymi sa treba obklopovat a mat teplo pri srdci ak sa nam postasti takych ludi stretnut. Su to ludia, ktorymi sami obcas v tajnosti tuzime byt...

Nesplnene predsavzatia, nedostatok odhodlania, lenivost, slabost, iluzie, lahostajnost... kazdy z nas ma nieco, co ich zosobnuje vsetky v jednom, niektori tych balickov mame viac nez jeden...

Slovami zo Samotarov: "Kazdy z nas hleda nekoho, kdo uz nebude hledat nikoho jineho..."

Neresti su prekrasna vec...

Ani si neuvedomujeme ako nas tuzba po uznani brzdi... Niekedy vsak staci byt v tom vsetkom sam, byt sam sebe zrkadlom, popustit uzdu.

Hladat inspiraciu, najst ju v sebe a nebat sa toho, co v sebe najdeme...

Vidiet pod povrch...

Nie je nic krajsie nez najst v tom, co robime, vasen a nie povinnost...