Nezmyselne, nudne a prazdne hodiny tu prezivam od pondelka do piatku uz skoro rok. Ked som tuto pracu zacala robit, bola este celkom zaujimava a rozmanita. Potom ale znudeni technici a manazeri, ktori nemaju co robit a vymyslaju novoty, zmenili system a vsetko je digitalizovane. Uz nemusim drzat noviny a casopisy v ruke, listovat nimi a prezerat obrazky. To za nas teraz robi lacna pracovna sila v Indii. K nam uz iba prichadza polohotovy produkt, konkretne clanky, ktore treba zosumarizovat, bez fotografii, iba v textovej forme.
Ano, vsetko je prehladnejsie a rychlejsie ale zamestnancov je rovnaky pocet a prace asi desat krat menej. To znamena, ze tu vacsinu dna sedim a hladam si unik kam na tych 8 hodin denne uletiet, aby som nemusela vnimat to hnusne ticho v kancelarii plnej nevyuzitych ludi, znudenych, demotivovanych, ktorym sa to denne odraza na tvarach aj bez slov.
Niekolko hodin denne travim hladanim novej prace, posielanim zivotopisov, citam noviny, pocuvam radio, klikam ako debil po Facebooku ci sa tam nahodou nieco zaujimave nedeje alebo ci nahodou niekto nezverejni zaujimavu informaciu, ktorou by som si zabavila mozog. Ale aj tam sa maximalne dozviem, ze Jozo ma chrastu na lakti a Jank a Danka si lakuju nechty. Obcas pride mail od mamy alebo od priatelov. Precitam aj tie. Napisem zopar nezmyselnych sms aby som zabila cas, zavolam priatelovi, zjem jablko. Este stale nie je ani pol dna prec.
Sledujem kolegu, ktory cely den pozera Youtube, kolegyna vedla mna si pise do dennicka, sef chodi kazdych 20 minut na 15 minutovu cig pauzu. O divadlo sa mi kazdy den postara Mlaskac, ktory srka a mlaska neuveritelnou silou, vydava zvuky ako kon ktory zerie jogurt. Prejdem sa do kuchynky okolo kolegu ktory skutocne spi opierajuc hlavu o dlan. Znechutena znova skontrolujem maily, ci sa neozval nejaky potencialny zamestnavatel. Nikde nic, je kriza.
Dnes tu budem este dalsie styri hodiny a tieto vsetky ukony uz mam za sebou. Rozmyslam nad slecnou, ktora by si to udajne so mnou chcela vymenit. Este stale ju laka predstava takto stravenych dni? Ako dlho by ju to bavilo, ako dlho by vydrzala, kym by hladala inu, zmyselnejsiu robotu? Mozno je jednou z tych, ktorych predstava, ze by mali pracovat alebo nebodaj nieco tvorit, priam boli. Ja ale slecne kludne poradim, ak ma taketo ambicie. Poslem jej vsetky detaily a u sefa sa za nu dokonca prihovorim. Ale preco sa cudujem? Takyto pristup na Slovensku nie je ojedinely. Staci zajst do obchodu, restauracie alebo na akykolvek urad. Ludi nie len, ze nebavi ta konkretna praca, ktoru robia, ich jednoducho obtazuje pracovat!
Ja to tu tiez nemusim ale robim vsetko najlepsie ako viem. Vymyslam si ako si pracu sprestrit, pisem dlhsie clanky, googlim si informacie o klientoch, aby som vedela viac, beriem si obcas pracu, za ktoru nie som platena, beriem si viac klientov ak je to mozne. Ale ani so vsetkym uslilim roboty nie je dost a den sa vlecie. A ked sa obzriem okolo seba, vsetci, vratane sefa su na tom rovnako. Ale ako je to medzi ludmi zvykom, treba predstierat, ze ste zaneprazdneni.
Denne chcem dat v zlosti vypoved, ale treba platit ucty, najom, stravu. Bud mam na novu pracu smolu, alebo je to krizou. Nikto sa neozyva. A ked uz nemozem robit to, co by som chcela, aspon chcem mat pocit, ze ze som vyuzita, ze nemam zbytocne odkrojene z drahoceneho casu. "Co sa stazujes, ved bud rada ze nic nerobis a ze ti za to este platia!" Takychto reakcii na moje povzdychy o tom, ze roboty je v tejto firme coraz menej, pochopim od ludi, ktorych zivotnych cielom je sediet niekde tisko v kute na vratnici a citat Markizu.
Neviem v hlave spracovat reakcie niektorych ludi, ktori vravia: "Ty sa mas!", "Ja by som s tebou okamzite menila!", "Bud rada, sed tam a bud ticho, mat taku robotu ja, tak nikdy si nic ine nehladam." A podobne... Nedavno som chcela dve hodiny pred koncom pracovnej doby zajst za sefom a opytat sa, ci je este viac roboty alebo ci mozeme ist domov. Kolega na mna iba zavrcal: "Prosim ta nic nehovor, lebo zajtra by nam mohol dat toho viac, ked vidi, ze sme vsetko stihli rycho," a vratil sa k pozeraniu akehosi debilneho videa youtube.
Bud som ja uplne sialena alebo niektorim ludom uz uplne vysychaju mozgy...
