A ľudia majú pocit, že si naozaj zaslúžia lahodné piškóty. Potrebujú ich. Veď na čo sa dnes možno spoľahnúť, ak nie práve na piškóty? Zabalené v krásne (jedno)farebnom obale za akciovú cenu jednej obálky s jedným hárkom papiera. Je to také jednoduché. Netreba ani priveľa premýšľať (hlavne, keď to už nebudete na svete, však áno). Jediné, čo treba mať na pamäti, je magické číslo 11. Kto je to, čo je to, to je nepodstatné.
Stačí prísť a vhodiť tú smiešne ľahkú obálku do tej krabice s dierou uprostred. Samozrejme, nevhadzovať prázdnu. Pozor, priatelia! Bez práce nie sú koláče. Či skôr bez obálky so správnym obsahom nie sú piškótky.
No a po úspešnom absolvovaní týchto úkonov a plnom využití svojho ústavného práva, ktoré kotví niekde v tridsiatom článku našej ústavy, sa môžete tešiť na štyri roky plné piškót. Piškóty od rána až do večera. Hurá!
Týmto zvolaním sa s vami lúčim a idem si do kredenca vziať čosi pod zub. Snáď tam bude aj niečo iné, než piškóty. Nejako ma po včerajšku na ne prešla chuť.
