Jedno z mojich obľúbených cvičení je prepínanie kanálov na diaľkovom ovládači televízora. Výber kanálov veľký, kvalita programov malá. Pred pár dňami ma však môj spôsob výberu programu naviedol na niečo, čo ma zaujalo. Dokonca aj prst na diaľkovom ovládači automaticky zastal práve vo chvíli, keď doktor Radim Uzel začal rozprávať jeden z príbehov.
Vraj manželka známkovala svojho manžela za vykonávanie domácich prác. V priebehu dňa mu prideľovala body, večer ich spočítala a ohodnotila známkou. Následne ho, v závislosti od hodnoty známky odmenila, alebo neodmenila sexom. Ako to skončilo teraz uvádzať nebudem, pretože uvažovať sa dá rôzne.
Napríklad ako dopadol sex s manželom, menej fyzicky zdatným jedincom, ktorému po celodennej šichte na sex už večer neostávalo síl?
Alebo čo urobil manžel, tešiaci sa na sex už od obeda v presvedčení že sa mu obed vydaril, keď večer zočil známku, ktorá ho k vykonaniu intímneho styku nekvalifikovala?
Nedávno Peter Nagy povedal tiež v jednej relácii nasledovný vtip: Dvaja deväťročný chlapci si pozerajú časopis Playboy a jeden zrazu začne plakať: „Mama povedala, že keď si budem pozerať takéto časopisy, tak skameniem.“ „A už to začína.“
Čo majú príbeh a vtip spoločné? Nevedomosť.
Kým chlapec behom pár nasledovných minút zistí, že skamenenie bolo príjemné a dočasné, žena vôbec netuší čo sa odohráva v manželovej hlave a spokojná zaspáva s pocitom víťazstva.
Až o pár mesiacov či rokov, v závislosti na príležitostiach alebo odvahe manžela zistí, že ho už body, tobôž nie známka, nezaujímajú. Že si po ňu večer už ani nepríde.
Už nezaspáva s pocitom víťazstva, ani keď zviera v ruke papier na ktorom je napísaná veľká pätorka. Prehadzuje sa na posteli a rozmýšľa čo sa to s tým mužom, ktorý ju tak miloval stalo? Prečo jej to urobil? Prečo sa tak zmenil? Vôbec jej však nenapadne, že vtedy ho ešte neznámkovala.
Hovorí sa, že muž si myslí, že žena sa po svadbe nezmení, ale ona sa zmení. Že žena si myslí, že muž sa po svadbe zmení, ale on sa nezmení.
Kedysi, vlastne ani nie tak dávno, som si myslel aký je tento výrok pravdivý. Koľko manželstiev na tom stroskotalo. Dnes by som svoj názor korigoval. Je naivné myslieť si, že alkoholik, gambler, žiarlivec či násilník sa vstupom do manželstva, alebo po narodení dieťaťa zmení. Tobôž nie po nedosiahnutí potrebného počtu bodov. Ale.
Je vôbec možné aby manželstvo prežilo čo i len pár mesiacov ak by sa manželia nezmenili? Ak by hlavne muž nepochopil, že full servis už nerobí mama a otec. Že full servis už potrebuje niekto iný. Ten maličký tvor, ktorý práve prišiel na svet a neskutočne otravuje. Ten maličký tvor po ktorom sme tak túžili.
Že netúžili? Alebo iba manželka? Tak to je potom zlé. To už ani dobré známky nepomôžu.
Už vyššie som napísal, že vtip a príbeh majú spoločného menovateľa. Tým menovateľom je nevedomosť.
Kým malý chlapec vkĺzol do tajov sexu v strachu a s plačom, tak mladí manželia vojdú do svojho spoločného života plní elánu nabití nekonečnou láskou. Láskou, ktorá prekoná všetky prekážky. O to väčšie je sklamanie keď sa tak nestane.
Viem že je ťažko vysvetliť mladému zamilovanému človeku čokoľvek. Ešte ťažšie ak sme mu po celé detstvo vtĺkali do hlavy, priamo či nepriamo, jeho jedinečnosť. Ak sme mu často neoprávnene dvíhali ego. Ak sme v ňom pestovali závislosť na našich službách.
Ak chceme niečo zmeniť, ak chceme aby sme rodinu mohli hrdo nazývať rodinou, musíme si predovšetkým priznať naše chyby. Naše zlyhania. Musíme o tom deťom hovoriť v rodine, v škole, pri mimoškolských aktivitách, v televízii.
Predovšetkým im to ale musíme hovoriť včas.
