Tento slovenský GuruTrtko breathariánskej výživy si totiž cestuje po celom Československu, ospevuje život bez jedla a pri otázke na dôkaz sa ošíva jak prd v gatiach. Až v jednej diskusii pod jeho videom, kde sa preberalo, aký dôkaz by mal poskytnúť, či lekárske testy, či uzavretý priestor s asistenciou lekárov, na ako dlho, som našiel jednoduchý návod spoza rieky Moravy: „Když nejí, tak taky nesere. Ať mu zašijou prdel. Je to rychlé, levné a mně to jako důkaz stačí..“
O čo ide ?
- “Breathariáni synak, to sú takí čudní ľudkovia, ktorí neprijímajú potravu ani vodu, ale tvrdia že žijú len z vesmírnej energie, zo slnka, z dychu… z tzv. prány.„
-“Ale ocko, to predsa nie je možné !“
-“To viem ja, pochopil si to aj ty, tvrdia to odborníci na stravovanie, lekári, vedci a predsa existujú ľudia, ktorí sú schopní tomuto bludu, navyše veľmi nebezpečnému uveriť.“
Vo svete sa toto hnutie, ktorého sa priam hystericky obávajú najmä potravinové reťazce (mňa platí Krkovička a syn), popularizuje už niekoľko desaťročí a jeho zakladatelia sú čuduj sa svete mŕtvi, aj keď tvrdili, že fetovaním prány vedia zastaviť starnutie a umožní im to dosiahnuť nesmrteľnosť.(!)
Keďže pohlavné choroby a bullshit nepoznajú hranice, na Slovensku sa túto osvetu podujal šíriť skrachovaný košický podnikateľ Peter Starec. Po tom, čo ho nenávidený systém doviedol do úpadku finančného, rodinného a aj osobného, prišlo osvietenie. Niektorí tvrdia, že to bol blesk z jasného neba, niektorí, že okoloidúca električka zaiskrila nevídanou intenzitou výboja, spôsobeného rannou námrazou a neprajníci, že sa jednoducho drbol o kandeláber. Ktovie kde je pravda, no Petrík zrazu prestal jesť a piť (na verejnosti), začal sa ukazovať na prednáškach rôznych zahraničných „tiežožiarencov“ a postupne sa stal headlinerom podujatí typu „Život bez jedla“ na Slovensku i v Čechách. Má síce trochu problémy s pamäťou, keď jednému novinárovi tvrdí, že dva roky nič nezjedol a druhému zas, že na štedrý večer sa nafutruje, ale to len tak, kvôli tradícii, nie od hladu. A v poslednej dobe zabúda aj na cigaretku, ktorú si sem-tam zapáli ku kávičke, ako to priznal v začiatkoch svojho pôstu. Nuž, to sa fakt nehodí, aby GuruTrtko hulil jak fabrický komín. A pýtate sa o akej kávičke to vlastne točím v súvislosti s čisto duchovnou výživou ? Ups.. denne vraj vypije len niekoľko pressiek kvôli chuti a pár mililitrov vody na zapitie. Hm… aj my sme mali na dedine farára, ktorý prísne dodržiaval celibát, tak ako svätá stolica prikázala, len si sem-tam zakefoval… asi kvôli chuti.
A kde vlastne berie na tie pressíčka a cigaretky? Určite nie prácou, ako väčšina otrokov tohto prehnitého systému. S tým sa už dávno vysporiadal jednoduchou logickou úvahou. Príslovie “Kto nerobí, nech neje“ zrkadlovo otočil a vyšlo mu „Kto neje, nemusí robiť“.
Takže na svoje chvíľkové potešenia berie love z dobrovoľných príspevkov, ktoré vyberá na svojich podujatiach. Má to mnoho výhod… nik nezráta koľko evrášov zarobí na ojeb.. ľudskej hlúposti, nevyhodí mu to na oči, nezverejní a hlavne - milodary od veriacich sú oslobodené od dane.
Popularita nášho hladovkáša však najviac stúpla, keď si ho do svojej relácie pozval asi najznámejší a najzábavnejší slovenský transvestita a vyspovedal ho tak, ako sa na program serióznej spravodajskej televízie patrí. Chvíľami síce nebolo jasné, kto z tejto dvojice hladuje dlhšie, ale nakoniec sa transvestita priznal že Zje aj Vlek, zatiaľ čo Petrík nepriznal ani tú štedrú večeru.
Poviete si, mešuge no a čo? Je to jeho vec a duševná obmedzenosť účastníkov jeho zájazdu.
Lenže vysvetlite to matke anorektičky, ktorej dcéra celé dni hľadá akýkoľvek racionálny, či iracionálny dôvod, aby nemusela jesť ?
Vo svete je zdokumentovaných už niekoľko tragických prípadov úmrtia nasledovníkov breathariánov z dôvodu dehydratácie a nedostatku jedla. Keď sa pránistov opýtate na tieto prípady, alebo ešte lepšie na milióny ľudí, ktorí zahynuli a denne hynú od hladu, pretože nemajú čo jesť - ich odpoveď je rovnaká: „Títo ľudia neboli pripravení na prechod na pránickú stravu.“
V mysli sa mi vytvára obraz:
Breatharián Starec vychádza z čajovne Tretie oko po úspešnom seminári „Hlad je môj kamarát“. Vo vrecku štrngá zarobenými eurodukátmi a rýchlym krokom sa ponáhľa za prvý roh, kde sa konečne odmení za celý deň strávený bez jedla. Z tajného vrecka vyťahuje čokoládu, rýchlo ju rozbalí a slastne sa do nej zahryzne. Táto slasť však netrvá dlho. Zrazu zacíti silný úder do čeľuste a v hlave mu zaznie nepríjemný praskot kostí. Chuť, ktorú mal v ústach nahradí chuť krvi. Otvorí oči a cez slzy čo mu vytryskli od prekvapenia a bolesti vidí nízkeho naštvaného chlapíka s bejzbalovou pálkou v ruke. Chce niečo povedať, ale zlomená sánka a vybité zuby mu až na tretí pokus dovolia povedať zrozumiteľné slovo… „Prečo?“
Chlapík sa len uškrnie a povie: „Vieš Peter, môj starý otec zahynul v koncentračnom tábore od hladu. Podľa teba nebol pripravený na duchovnú cestu, nebol pripravený na pránickú stravu… nebol pripravený… tak som chcel vyskúšať či ty si pripravený na zrážku s mojou pálkou.“
