Megaškandál, alebo akí hospodári vedú naše ministerstvo hospodárstva...

Písmo: A- | A+

A tento poznáte ? Minister vystríha novoprijatého referenta: - A nech vám ani nenapadne, okrádať našich daňových poplatníkov! - Nebojte sa pán minister. Do toho sa vám miešať nebudem...

Bývalý referent dopravy na ministerstve hospodárstva Dominik V. sa však miešal do všeličoho. Najviac ho asi trápilo, koľko starých a nevyužitých referentských áut stojí a koroduje v ministerských garážach. Veď niektoré automobily strácajú ročne až 20 % svojej hodnoty. Rozhodol sa preto konať a predajom týchto nepotrebných vozidiel ušetriť ministerstvu nemalé prostriedky. Polícia jeho „úsporu“ vyčíslila na 174 432 eur. Milý Dominik si totiž autá previedol na seba a následne ich speňažil .

Ale nechajme Dominika Dominikom. Myslím, že konanie tejto postavičky najvýstižnejšie charakterizuje príslovie „príležitosť robí zlodeja“. Zamyslime sa však na d tými, ktorí takéto šafárenie dovolili. Ministerský úradníci sa samozrejme ukazujú v tom najlepšom svetle. Buď sa stavajú do role obete: "Rezort hospodárstva sa stal obeťou bezprecedentného podvodného konania zamestnanca“, alebo sa dušujú, že raz a navždy zatočili s takýmito kmínmi: „Prijali sme opatrenia v oblasti evidencie majetku a kontroly, aby sa manipulácia s majetkom zachytila ihneď". Evokuje mi to predstavu, že si najali nejakého "dôchodcu v oranžovej veste " – referenta pre zachytenie manipulácie s majetkom, ktorý každý druhý deň počíta autá na ministerstve. Najvýstižnejšie však vyjadruje ich vzťah k verejnému majetku fakt, že Dominik V. začal svoju nezákonnú činnosť v Auguste 2013 a prišli mu na to až v Apríli 2014. Neuveriteľných 9 mesiacov a neuveriteľných 27 automobilov. Viete si vôbec predstaviť, že by sa také niečo stalo v súkromnej firme?

Tiež ma dosť zaráža fakt, načo je ministerstvu hospodárstva toľko starších a nepoužívaných áut, keď si ani nevšimne, že mu chýbajú? Predsa, keď vlastním niečo, čo má klesajúcu hodnotu a nepotrebujem to, snažím sa to čo najrýchlejšie predať. Zároveň mám dojem, ako keby sa túto kauzu snažili úradníci zľahčiť vyhlásením, že sa jedná väčšinou o staršie referentské autá Golf a Passat s rokom výroby od 2005 do roku 2008. Podľa novších informácii sa však medzi nimi objavil i aj Audi A6, VW Caravelle, Peugeot 407 či Citroën C-Zero, čo je čisto elektrické vozidlo, ktoré sa na Slovensku začalo predávať až v roku 2011.

Hovorí sa, že dobrý hospodár má aj klasy na poli zrátané. Ako však nazvať našich zodpovedných úradníkov, ktorým sa doslova pod nosom strácal majetok v obstarávacej hodnote 775-tis. eur. a oni na to prišli až po deviatich mesiacoch ?

Niečo mi to pripomína. Niečo z našej socialistickej minulosti. Konkrétne družstevníka, ktorý nesie v jednej ruke transparent s nápisom „Ani zrno nazmar“ a v druhej si vlečie ukradnuté vrece pšenice. Ako keby sa tento fenomén socializmu vyjadrený aj krčmovým heslom „Kto neokráda štát, okráda svoju rodinu“ transformoval do súčasnej štátnej správy. Na jednej strane plno rečí o dobrom hospodárení, šetrení, zvyšovaní kvality nášho zdravotníctva či školstva a na druhej strane rozkrádanie, škandály, kauzy, klientelizmus, korupcia...

Na záver by som dal do pozornosti našim úradníkom na ministerstve hospodárstva jeden starší, ale stále dobrý knižný bestseller, v ktorom by sa mohli poučiť ako sa hospodári s majetkom: Juraj Fándly: Pilní domajší a polní hospodár.

Skryť Zatvoriť reklamu