A ono hoci je to dôležité, netreba sa k nim upínať ako k modle. Prosím, nerobte z dát fetiš!, zvykol hovoriť priateľ, americký urbanista, autor a odborník na smart cities, Adam Greenfield. Adam je vo svete známy ako kritik bezcitného technologického postupu, ktorý obchádza potreby slabších - respektíve jeho jazykom, všetkých iných okrem potrieb korporácií. Tieto postoje publikoval v rade kníh, z nich najznámejší je úspešný manifest Proti smart city / Against the smart city.
Dátam netreba plne veriť. Niekto ich vytvoril. A je to niekto, metóda zberu a prerozprávania dát, ktorá môže vnímanie sveta veľmi rozšíriť alebo zásadne pokriviť. Preto ich treba skúmať.
Ako si to lepšie predstaviť?
Všimnite si rozdiel. Rod a mobilita
Ohľadom dát, mesta a inkluzivity, môžem bezpečne povedať, že mestské dáta v plánovaní v našom regióne ženy takmer ignorujú. Pokiaľ ich zaznamenávajú, nevedia s tými málo zisteniami pracovať v plnej miere. Vezmime si napríklad dopravu a dopravné modely. Presuny v mestách sú najdôležitejšou funkciou miest. V spoločenskej a politickej debate má doprava u nás výsostné postavenie a najvyššie zdroje. Ale ženy by ste v metodikách dopravných modelov hľadali ako ihlu v kope sena.
Problém je prílišná orientácia na dopravu v zmysle individuálnej automobilovej dopravy a naopak slabé vnímanie samotných užívateľov a užívateliek dopravy. To ako vo výskume, tak i v tvorbe opatrení, ktoré logicky sledujú dotácie. Keď vo Viedni realizovali prieskum využívania mestskej hromadnej dopravy, všimli si odlišnosti medzi mužmi a ženami (Prieskum Wiener Linien, ominphon, 2011).
Zatiaľ čo mužské odpovede ohľadom MHD boli pomerne priame a krátke, ženské boli oveľa rozvetvenejšie. Výsledky ukázali, že ženy využívajú MHD viac ako muži. Toto zistenie podnietilo ďalší výskum. Ukázalo sa, že muži autami jazdia viac ako ženy, ženy, naopak viac chodia pešo. Ak majú k tomu podmienky, rovnako vo väčšej miere volia aj bicykel. Ďalší prieskum formuloval tézu: Žena je majoritným klientom vo verejnom priestore a verejnej doprave. Poznáme ale preferencie a potreby žien? Čo o nich vlastne vieme?
Rodovo podmienený výskum mobility rovnako prebehol v celej EÚ a výsledky boli viac menej rovnaké. Ženy boli vždy viac prítomné v MHD, na nohách, na bicykloch. Muži viac jazdili. Jediná skupina žien, ktorá mala tzv mužské dopravné správanie bola skupina bielych žien z vyššej strednej a vyššej triedy, ktorá žila skôr samostatne, na predmestiach a vlastnila svoje auto (prípadne v rodine mali dve a viac áut). Už tu si musíme uvedomiť súvzťažnosť so statusom ekonomickým a etnickým.
Prečo ale o týchto zisteniach nehovoríme u nás s väčšou silou?
