ako vo sne

Ako vo sneznova prúdim do polnočnéhosnenia za zvuku píšťalpredierajúc sa ružovými orchideamivoniam ich chuť na špičke jazykasú ich celé polianetrhámiba obdivujemfialová modrá červenápohlcujú maz opačnej strany lánudo široka usmiata biela smrť žnejej anjeli vijú prostoduché vencevo svojej neutíchajúcej pomalostipadajú všetci do kytíc nadobúdam obrierozmery ... nevidím iba cítimzbieram ich plnými priehrštiamiv diaľke sa zrkadlínepoznaný chrám zaliaty slnkomrukou chránim oči pred jasom padámkolenačky k mramorovému stĺporadiuktoré ma vedie k portálutympanón nad ním pokrytýreliéfom z neutíchajúcich vojensa živo pohybujezápasniekto zoťal hlavupadá predo mňana bielom červenétaké živév jednej rukeorchidei a v druhejčiasi hlava ešte čosi šomrajúca„toto nemôže byť koniec“teraz vidím svoje nohypokvapkané krvoupoškvrnený vchádzam do chrámuz oltáru sa vznáša iluminujúca postavazahalená na bedrách s rozpaženými rukamije tu jasnovoda kde je voda?potrebujem jupostava sa nedotýka zemeprilieta bez krídelurobím ešte krokz oltárnych schodov začína tiecťvytúžená tekutinaobmýva maprecitámvo vani plnej anjelov