nevypovedané
Mlčky ako mačka sa prechádza
V zástupe poľných ľalií
Nekonečnou túžbou pohltená a závojom prikrytá
Z hôľ stekajú krvavé mračná
Už plačú...
Na tvárach
sa zračí grimasa
Od bolesti......prechádza k slasti
ako posledná známka života
iba kúsok a bude.....po paráde
slová prestávajú víriť a hudba fejduje
môcť tak ešte raz pozrieť pravde do očí
na skok akoby sa nič nedialo, akoby len zastali hodiny
a nevysloviť.....