osamelobežiaci havránok
hľadím na teba ako do slnka
privieram zvrásnené viečka
chránim si tak sietnicu
a svoje obavy pred
premietaním do iných
(v prípade straty identity
sa obráťte na najbližších)
sú kopce pripomínajúce
chladné ústa mŕtvol ... kým
pulzujúce prúdy modrej rieky
neoživia ich ochabnuté svaly
smerujúce k nekonečnu
konečnej Matky
zahaľuje nás levitujúci Druid
v tieni prastarých lebiek
hádžuci kamene prikladajúc
žertvu
(krvou poliata Matka
lepšie plodí)
mokrá studňa plná minulosti
sťahujúca svoje hrdlo vyvierania
z jej vody počuť tichý hlas
derúci sa tisícročiami
až tak že zaniká
ešte
na počiatku
predurčenia lúk v reťazci
obstávajú kameň mudrcov
ešte pred vyvrhnutím z útrob Otca
a ...
stíchli už všetky ženské hlasy
na poliach počuť rásť
obilie
v bujarom rytme bubnov
sa dostáva do tranzu
chytajúc za ruky
všetky odkazy
svojich reinkarnácií
