symfónia hrôzy

symfónia hrôzyI.milujem priblblépoznámkyk básňam sezónnych básnikovnič nehovoriaceobrazy každodennostivýjavy úbohéhoduchapostavím sa chrbtomaj tejtoslaboduchostito najsilnejšieje iba v násukryté pod rúškomtmya za besnéhosplnusa prebúdzaako vlkolakpožierajúc svojedetirevolúciaII.mesiacchladno šteklízámok trinástejkomnatyv jeho nelúčochiluminujúdivné postavyvyzývam všetkýchduchovnenapísanýchbásníposkladajte slováv plnosťcelkuIII.nemôžem kráčaťv zástupevychodených ciesta voliť zásadneiba tie známe vravíte to isténechcem sa pripojiťk poetizmukaždodennostik mozoľnatým rukámpózerovvy nie sterevolúciaIV.satén a čipkyvirtuálnej rozkošechcem ozajstnýchduchovchcem ozajstnéprízrakyv tôni pod starýmdubomsledovať krehkéštôlnepermoníkovako každodennefárajúdo neskutočnýchbanídolovať mačaciezlatoV.neznášam ten pach kafilériípretekajúci optickýmkáblomcítim ho všadeaspoň sa pridajhoci tomu nerozumiešnaplním ťa hnusoma potom večerpo správachsa postavíme do radupred veľké zrkadlona môj povelvytlačiť ten jebákchcem nás vidieťako sa krv zmiešanás hnisomrozpľaští na našom obrazeza príznačnéhopuknutiarevolúciaVI.plávam do snovv trblietavých lúčochplačúceho slnkakľačím pred oltáromjediného Bohaživého a obetavéhopráve začínazádušná omšacitov a poéziekňaz dvíha kalicha láme hostiudémoni sa prepadajúdo útrobnejasných vzťahova predstáv o sebe...a neuveď nás do pokušeniaale zbav nás zléhoVII.revolúciaako vtedy na barikádachsloboda rovnosť bratstvoako v 68 pri tankochako 89 za súzvukukľúčov otvárajúcichpandorinu skrinkurevolúcianehynúcapožierajúc svoje detinech žije revolúciamy aj takzomriemea možno v jej útrobáchamen