v parku
hľadia do slnka
skrze farebné sklíčka
„ja raz budem lekárka...“
„... a ja učiteľka ...“
kriedou na chodník
tlačia svoje mená
usmiate slnko
kopce
domček
stromček
otecko mamička
a my dve
na ružovom obláčiku
vždy to tak bolo
...a bude?
farebné balóny
zapletené v elektrických
drôtoch
stratili svoju
detskú ruku
ešte moment
naplnenia chorých
túžob
a
obe už
kráčajú v ústrety
večne
cukríkovým cestám
„...je tu sladko...
počkajme rodičov !“