Island je štát v severnom atlantiku. Jeho história možno nie je najbohatšia na svete rozhodne však táto krajina má svojmu návštevníkovi čo ponúknuť. Nie sú to síce okúzlujúce pláže francúzskej riviery, ale krása okolitej prírody podľa môjho názoru vzbudí závisť akéhokoľvek návštevníka. Island znamená ľadová krajina a prírodne podmienky to potvrdzujú. Zimy možno nie sú až také chladné ako by človek očakával od pevniny položenej takto severne, v lete však teplota len zriedka vystúpi nad 15 stupňov celzia. Aj napriek tomu sa Island dostal už v 9. Stor. n. l. do hľadáčika vikingských kolonistov zo severnej Európy. Odtiaľ ďalej podnikali výpravý na kolonizáciu Grónska a ako sa potvrdilo nedávno, Vikingovia sa aj ako prví Európania dostali až na americký kontinent okolo roku 1000 n. l. pod vedením Leifa Ericssona. Podľa všetkého zem, ktorú nazvali Vinland (kraj vína) je dnešný Newfoundland. Dnešná islandština nesie v sebe mnoho jazykových prvkov zo starej nórštiny, keďže jej niekdajší vikingskí kolonizátori boli pôvodom odtiaľ. V 13. stor. n. l. bola krajina dokonca pod nadvládou Nórska ale v roku 1380 sa ostrov dostal pod správu mocnejšieho Dánska. Tento fakt sa nezmenil aj napriek dosiahnutiu autonómie v roku 1874.
Hannes Pétursson Hafstein sa stal v roku 1904 prvým isladnským premiérom a tiež sa dostal do dánskeho vládneho kabinetu, ako splnomocnenec pre Island.
Island prešiel ťažkými skúškami najmä prírodného charakteru, ale nakoniec 1. Decembra 1918 získal takmer úplnu samostatnosť od Dánska (existovala len personálna únia). 17. Júna 1944 sa ostrov definitívne osamostatnil.
Keďže táto príliš severne položená krajina nemohla existovať sebestačne, aby si zachovala stabilný obchod so zahraničím nevyhnutný na prežitie vstúpila do NATO (1949) a poskytla vojakom USA územie na zriadenie základne (1951). Tiež sa roku 1970 stala členom Európskeho združenia voľného obchodu (EFTA). Do Európskej únie zatiaľ nevstúpila a to aj napriek svojej prítomnosti v Shengenskom priestore. V súčasnosti sa Island spamätáva z katastrofálnej ekonomickej krízy a všetko nasvedčuje tomu, že čoskoro reálne vstúpi do EU. V krajine je úradný jazyk: Islandština, ale v školách sa bežne vyučuje aj dánština a samozrejme angličtina.
Naša cesta sa začala v Bratislave, odkiaľ sme sa vlakom presunuli do Prahy a odtiaľ lietadlom cez Londýn do Keflavíku. Na ostrov z Európy lietajú iba dve letecké spoločnosti (platilo v roku 2006 či sa situácia zmenila mi nie je známe).Výber teda nie je zložitý, zato však ich cena rozhodne nie je nízka. V Keflavíku, ktoré je druhé najväčšie mesto na ostrove sa nachádza medzinárodné letisko. My sme cestovali práve v čase keď sa situácia okolo bezpečnosti v leteckej doprave na medzinárodnej scéne vyhrotila do takej miery, že si človek nesmel zobrať dokonca žiadnu príručnú batožinu na palubu lietadla. Chaos, ktorý okolo toho vznikol nezvládli vo Veľkej Británii a tak sme po prílete do Keflavíku strávili vyše hodiny na letisku riešením problému čo bude s našou batožinou, ktorá sa v tom čase ako sme sa dozvedeli neskôr, nachádzala v Paríži a k nám sa dostala až po troch dňoch. Ako odškodné nám po troch dňoch spolu s batožinou prišlo od leteckej spoločnosti každému aj niekoľko dolárov. Neostávalo nám však nič iné iba túto chybu s úsmevom prepáčiť. Z letiska sme pokračovali autobusom do hlavného mesta Reykjavíku. Bola už hlboká noc, keď sme prišli na hotel a tak prvé naozajstné kontakty s krajinou a jej obyvateľmi museli počkať do rána.
Hotel v ktorom sme bývali bol zároveň aj campingové stredisko:
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš:
Foto: autor Marek Čatloš:
Hneď prvý „výlet" do srdca krajiny nám ponúkol úžasné až neuveriteľné scenérie.
Foto: autor Marek Čatloš:
Foto: autor Marek Čatloš:
Foto: autor Marek Čatloš:
Atlantický zlom tvorí predel medzi euroázijskou a severoamerickou kontinentálnou doskou - človek vlastne vidí skutočnú prírodnú hranicu medzi týmito dvoma svetadielmi a ja môžem len skonštatovať, že je to naozaj nádherná hranica.
Foto: autor Marek Čatloš - Atlantický zlom - Thingvellir
Foto: autor Marek Čatloš - Atlantický zlom - Thingvellir
K ďalším prírodným scenériam proste nie je čo dodať:
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Island je čisto ostrovná krajna o rozlohe: 103 000 km2 a počte obyvateľov: 296 737 (podľa sčítania z roku 2005) Jej hlavné mesto Reykjavík má 115 000 obyvateľov a je sídlom vlády ako aj Islandskej univerzity.
Miestny obyvatelia nás po pár dňoch pri bežnej konverzácii o tom, čo budú robiť cez výkend zaskočili nudným skonštatovaním, že asi pôjdu na nákupy do New York city. Aj toto potvrdzuje ako sa Islanďania mali v roku 2006 vynikajúco, pred tým, než ich naplno zasiahla svetová ekonomická kríza. Ešte dodám jednu zaujímavosť, ale snáď ani nie tak prekvapujúcu vec - na Islande sa nenachádza žiadna železnica. Krajina je navzájom spojená cestami vedúcimi po obvode ostrova až na sever, kde sa nachádzajú hlavne čarovné rybárske osady. Najpopulárnejším športom na ostrove je hádzaná a futbal.
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Islandské ľadovce patria medzi najnavštevovanejšie miesta na ostrove. Bohužiaľ my sme sa nane nedostali, no už len púhy pohľad stojí za to:
Foto: autor Marek Čatloš
Našou ďalšou zastávkou bol vodopád Gullfoss. Jeho krása vyráža dych. Nachádza sa na rieke Hvitá. Voda sa rúti z dvoch „schodíkov" vysokých 11m a 21m. Miestni nám povedali, že tu už došlo k niekoľkým nešťastným úmrtiam, keď človek spadol do vody. Prúd je tu tak silný, že je jednoducho absolútne minimum času na akúkoľvek účinnú pomoc a prietok vody 2000m kubických za sekundy zase dáva tušiť, že šanca na prežitie je mizivá.
Foto: autor Pavol Minarčák
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Island je však predovšetkým krajina gejzírov a termálnej energie:
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Mgr. Pavol Minarčák
Pozoruhodným úkazom je aj kráterové jazero Kerith. Práve tu sme čisto náhodou narazili na skupinu mníšok z poľska a bola medzi nimi aj jedna česky hovoriaca pani, ktoré boli na akejsi výmene. Miestny nám tiež povedali, že tu raz mala koncert islandská speváčka Björk. Malo ísť o plávajúce pódium na jazere, pričom diváci sedeli na vankúšoch a dekách na vrchole krátera. Zážitok z koncertu údajne neuveriteľne umocnila ozvena, ktorá sa nesie kráterom, aj pri tom najtichšom zvuku:
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Pridávam ďalšie neopakovateľné scenérie:
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Mgr.Pavol Minarčák
Jedno z najvychýrenejších rekreačných stredísk na ostrove sú kúpele s termálnou prírodnou vodou Blue lagoone. Ide o kúpele, ktoré sú čisto na prírodnej báze. Liečivé bahno má blahodárny účinok na pokožku. Modra lagúna je skutočným zázrakom made in Iceland, ktorý sa vždy oplati navštíviť:
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Reykjavík je rovnako nádherným a na moje prekvapenie aj rušným mestom. Kúpa bytu v meste je veľmi drahá, avšak ďalšie záležitosti, ako energia, teplo a teplá voda sú už naozaj nízke položky, pretože v tomto je island absolútne sebestačnou krajinou. Životná úroveň v krajine bola v roku 2006 podľa niektorých štatisktík vyššia ako v Tokiu a najvyššia v Európe. Počas naších potúlok po meste sme sa stretli s jednou mladou ruskou, ktorá nám porozprávala, že sa na Island dostala len vďaka svojej kamarátke a začiatky boli mimoriadne náročné. Avšak po dvoch rokoch už hýrila obrovskou spokojnosťou. V meste tiež pracuje veľa poliakov. Ja osobne som mal možnosť sa počas spiatočného letu do Kodane rozprávať s jedným robotníkom, ktorý hovoril o neporovnateľných možnostiach vo Waršave a v Reykjavíku. Podľa toho čo nám hovorili islanďania som už vedel, že priemerná mzda sa tom čase pohybovala na úrovni 200 000 tisíc islandských korún čo v tom čase bolo asi 100 000 slovenských korún. Musím však upozorniť, že Island bola vtedy asi najdrahšia krajina na svete - Nemci s ktorými sme sa tam tiež stretli sami krútili hlavou nad cenami potravín, kávy a pod.
Foto: autor Mgr. Pavol Minarčák. Socha prvého Islandského premiéra Hannes Pétursson Hafsteina
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Mgr. Pavol Minarčák
Foto: autor Marek Čatloš
Náš posledný výlet bol za veľrybami. Kto ho neabsolvoval údajne by ani nemal vravieť, že bol na Islande. Mali sme možnosť vidieť tieto úžasné zvieratá v ich prirodzenom prostredí, no a čakanie, kým sa nám rozhodnú ukázať sme vypĺňali kochaním sa ďalšími úžasnými scenériami:
Foto: autor Marek Čatloš
Foto: autor Marek Čatloš
Sprievodkyňa nám nakonci povedala, že 90 percent z toho čo sme považovali za ryby bola len zvlnená voda, ale predsa len sa nám podarilo zachytiť aj nejakého morského živočícha:
Foto: autor Marek Čatloš
Pre naozaj pekné, teplé a slnečné počasie nemajú islanďania vo svojom jazyku žiaden výraz. Avšak po týždni, ktorý - ako nám tvrdili pri odchode - bol rekordný, keďže vôbec nepršalo, len pri našom príchode a potom až pri našom odchode, dúfame, že nejaké to slovko vymyslia. Ako nám totiž tvrdili nikto z miestnych si nepamätá, že by v krajine tak „dlho" vládlo slnko a teplo (v priemere až 11 stupňov, pričom jeden deň bolo dokonca až 17 stupňov celzia). Všetko sa však musí skončiť a aj náš nádherný pobyt, ktorý vo mne zanechal neopakovateľné pocity a nádherné spomienky. Určite sa ešte niekedy chcem na Island vrátiť.
Foto: autor Marek Čatloš
zdroje:
http://www.geography-exam.com/sk/atlas/europa/isl/island.php
http://www.worldtravelguide.net/city/102/history/Europe/Reykjavik.html
http://sk.wikipedia.org/wiki/Island
Autor: Mgr. Pavol Minarčák
Foto: Marek Čatloš, Mgr. Pavol Minarčák
Pre čitateľov ktorí sa nevedia dočkať článku o ríše Pontus oznamujem, že by som ho chcel zverejniť na blogu v utorok, alebo v stredu budúci týždeň.
