Nenápadný africký lev - Numídia, 1. časť

V období helenizmu (323 - 30 pred n.l.) bolo hlavnou mocnosťou v severozápadnej Afrike celkom určite Karthágo. Avšak v priebehu troch púnskych vojen sa z jeho tieňa postupne vynorilo nenápadné kráľovstvo - Numídia. Jeden z jeho vládcov mal v závere 2. Storočia pred n.l. dokonca tú odvahu šliapnuť Rimanom na otlak. Neskôr za to tvrdo pykal, ale v meste na Tibere si navždy zapamätali meno Jugurtha. Poďme sa teda pozrieť na celú históriu Numídie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (9)
Masinissa - ústredná postava počiatkov Numídie
Masinissa - ústredná postava počiatkov Numídie (zdroj: http://wpcontent.answers.com/wikipedia/commons/thumb/f/f8/GM_Mas)

Na africkom stredomorskom pobreží boli na začiatku helenistickej epochy jasne dominantné Karthágo na západe a ptolemaiovský Egypt na východe. Avšak nachádzalo sa tu tiež množstvo väčších, alebo menších kmeňov, ktoré sa väčšinou hrali iba na svojom saharskom piesočku a veľmi sa o dianie naokolo, pokiaľ sa ich netýkalo, ani nezaujímali. Obe veľmoci sa prirodzene pokúšali ovládnuť svojich divokých susedov, ale väčšinou táto snaha mala iba krátkodobý efekt. Ptolemaiovský Egypt sa nakoniec obmedzil len na ovládnutie starej gréckej kolónie Kyrené (dnes severovýchodná Lýbia) a jej okolia a to v takom rozmedzí, aby mal pod kontrolou najmä všetky obchodné cesty. Väčšinu svojej energie sústredili Ptolemaiovci na východ proti Seleukovcom, prípadne v egejskej oblasti, alebo v oblasti Malej Ázie, nikdy sa neroztiahli až k hraniciam tzv. vlastného Karthága.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Karthágo sa v čase svojej najväčšej moci a slávy dostalo do povedomia spomínaných kmeňov ako nevítaný súper. Postupne preniklo až do Hispánie, kde sa však ich záujmy zrazili s Rímom, takže neskôr už nebol ani čas ani prostriedky na akékoľvek iné záležitosti, než vybavovanie si účtov s mestom na Tibere a to obratne využívali predstavitelia susedných kmeňov na zasahovanie do bojov.

Počas prvej púnskej vojny s nimi africká veľmoc problémy nemala, no počas druhej už áno.

Nejednotnosť týchto afrických kmeňov samozrejme bola pre nich samotných tou najväčšou prekážkou. Nakoniec sa vyprofilovali dve „kráľovstvá" západná a "východná" Numídia. V období, keď sa rozbehla druhá púnska vojna (218 - 201 pred n.l.), vládol v západnej Numídii Syfax (alebo Syfak, kmeň Masesilov, dnes územie Alžírska). Ten sa rozhodol v roku 213 pred n.l. pridať na stranu Rimanov.

Skryť Vypnúť reklamu

Západné Stredomorie v čase druhej púnskej vojny:

http://explorethemed.com/Images/Maps/PWars2_936.jpg

Tí samozrejme uvítali akéhokoľvek kamaráta v zbroji, keďže im momentálne poriadne podkuroval Hannibal (zvlášť pokiaľ mal ich nový spojenec tak výhodnú geografickú pozíciu - priamo za chrbtom Karthága). Ihneď poslali Syfaxovi vojenských poradcov, ktorých úlohou bolo trocha mu pomôcť vo vycvičení armády. Jej momentálny stav bol asi taký, že keby sa Hannibal a spol so svojimi bojovými slonmi tým smerom čo i len pozreli, asi by sa Numídske ozbrojené sily rozpŕchli na všetky svetové strany. Syfax týchto „poradcov" teda s radosťou vítal. Následne po vycvičení vlastných konkurencieschopných vojakov bez okolkov zaútočil na tzv. Východnú Numídiu, ktorá bola v tom čase pod vládou Galu z kmeňa Massylianov a týmto im vnukol nápad, aby sa pridali na stranu Karthága. Obe súperiace veľmoci teda mali svojich spojencov na africkej pevnine. Jeden z Galových synov - Masinissa vo veku 17 rokov, dokázal Syfaxa poraziť, no malo to zatiaľ len nepatrný efekt. Krátko na to bol talentovaný mladík poverený bojmi na strane Karthága v Hispánii. Tie sa odohrávali v rokoch 211 - 206 pred n.l. a mali mimoriadne neľútostný charakter. Masinissa sa ukázal ako výborný stratég a pri víťazstvách svojho fénického spojenca pri Castule a Illorce mal významný podiel. Krátko na to Hasdrubal Barka, Hannibalov brat, zobral časť vojska a išiel na pomoc svojmu súrodencovi do Itálie. Hannibal na Apenínskom polostrove porážal Rimanov, kde a kedy sa mu len zachcelo a boli to naozaj poriadne výprasky, na priamy útok proti hlavnému mestu však nemal dosť vojakov a preto mu išiel jeho príbuzný na pomoc. Masinissa zatiaľ dostal v rokoch 208 - 207 pred n.l. pod svoje velenie spolu s numídskou jazdou aj kartháginskú a v Hispánii rozbehol partizánsku vojnu proti Scipiovi (neskôr dostal prídomok Africannus), na ktorú by boli hrdí aj mnohí dnešní generáli. Dovtedajší hlavní velitelia kartháginských síl na polostrove Mago Barka a Hasdrubal Gisgo sa porúčali do domoviny, aby vyriešili problém s vojakmi, ktorých po každej bitke s Rimanmi akosi ubúdalo. Vrátili sa až v priebehu roku 207 pred n.l. s poriadnou dávkou nového entuziazmu a vojenských síl. Mago Barka spojil svoje vojsko s Hanovým, ďalším kartháginským veliteľom. Vznikli tak dve armády (Magova a Hasdrubalova), ktoré sa priblížili k sebe v momente, keď bol práve Scipio nablízku. Ten vedel, že by to nebol práve najšťastnejší nápad, keby len tak bez plánu zaútočil na jednu z nich, pretože tá druhá by s ním vymietla bojové pole. Poslal teda jedného zo svojich elitných veliteľov, Silana, aby prekvapil útokom Hana. To sa mu podarilo a zničil väčšinu jeho síl, skôr než sa Hasdrubal stihol spamätať a prísť na pomoc. Ten sa musel následne vyhnúť priamej konfrontácii so Scipiom, pretože prípadnú bitku by už veru nemusel vyhrať a tak pobehoval medzi opevnenými mestami ako splašený kohút, čím znemožnil Rimanom priamy útok na svoje sily.

Skryť Vypnúť reklamu

Rozhodnutie v boji o Hispániu - Masinissovo úsilie nestačilo

Hlavná bitka tejto fázy 2. Púnskej vojny v boji o Hispániu sa odohrala na jar roku 206 pred n.l. pri Ilipe. Kartháginci doviedli 54 000 - 70 000 svojich vojakov (údaje sa rôznia) a plus bližšie nešpecifikovaný počet Numídskych posíl, ktorým velil Masinissa a tiež svojích Iberijských žoldnierov. Hlavný veliteľ bol Hasdrubal Gisko, ale toto vojsko poctili svojou prítomnosťou aj Mago Barka, Hano a už spomínaný Masinissa. Rimania na druhej strane prikráčali pozrieť sa, čože sa to zaujímavého deje s cca 43 000 legionármi, plus jazda a samozrejme aj oni mali iberíjskych žoldákov. Tejto armáde plne šéfoval Scipio. Snáď všetkým prítomným bolo jasné, že sa schyľuje k veľkej bitke, ktorej výsledok rozhodne o bosovi celej Hispánie. Najprv došlo k akejsi predohre. Mago a Masinissa vysadli na svojich elitných tátošov a rozhodli sa prekvapujúcim a rýchlym útokom na tábor nepriateľa vystrašiť Rimanov. Scipio však predvídal tento ťah. Svoju jazdu zašil za kopec, aby ju nebolo vidieť a čakal. Kartháginsko-numídska kavaléria začala útok a v momente, keď upustili od ostražitosti, Scipio nechal zaútočiť svoju jazdu priamo na nekrytý bok nepriateľa. Mago a Masinissa museli ustúpiť a to so značnými stratami. Kartháginci však mali veľkú početnú prevahu a preto Hasdrubal nehodlal odísť. Po týchto strkaniciach sa obe strany zakopali vo svojich táboroch a čakali čo bude. Scipio vymyslel geniálny plán, ale na jeho realizáciu bolo treba trpezlivosť. V zásade išlo o to, aby úplne poplietol nepriateľa, čo sa mu podarilo takým spôsobom, že aj Hannibal musel neskôr uznanlivo prikývnuť hlavou. Talentovaný rímsky generál odmietal opustiť tábor a rozostaviť vojsko, skôr než tak urobí nepriateľ. Malo to svoj dôvod, chcel presvedčiť Hasdrubala, že reaguje na jeho rozostavenie. Tak sa stalo, že Hasdrubal vypochodoval von z tábora a následne oproti nemu Rimania, pričom v strede rozostavenia boli légie a na krídlach iberíjski spojenci. Obe strany sa následne stiahli opäť do táborov, aby dobili baterky a napapali sa. Situácia sa presne v tomto zmysle opakovala niekoľko dní, až kým si Scipio nebol istý, že Hasdrubala presvedčil, že jeho rozostavenie bude vždy rovnaké - silný stred a slabšie krídla. Následne rímsky generál vymyslel pascu, ktorú vyšperkoval do dokonalosti. V predvečer boja prikázal svojim vojakom večierku omnoho skôr, než je dnes na internátoch, s tým, že budíček bol ešte pred svitaním. Keď ráno vstali, dal im celkom zaujímavý rozkaz: poriadne sa najesť. Možno triviálna vec, ale bol to jeden z rozhodujúcich faktorov bitky. Ešte pred tým, než začalo svitať, a teda pred tým, než ich africký susedia vstávali, sa Rimania vyzbrojili a pripravili na boj. Scipio najprv vyslal jazdu a ľahkoodencov, aby šli pozdraviť a zabaviť predsunuté hliadky nepriateľa. Zatiaľ s hlavným vojskom vytiahol rovno pred tábor Karthágincov, aby im pripravil stresový budíček, no tentokrát trochu pozmenil usporiadanie: Iberijci v strede a légie tvorili silné krídla. Kartháginci práve vstávali a uvažovali nad tým, čo si zahryznú pod zub, keď zrazu zbadali, že Rimania sa nachádzaju na poli priamo pred ich táborom. Ihneď sa začali v chaose vyzbrojovať a so škvŕkajúcimi žalúdkami sa zoraďovali tak ako predošlé dni (reagujúc ešte na silný stred a slabé rímske krídla). Keď vybehli pred tábor a čakali čo bude, Hasdrubal s otvorenými ústami neveril vlastným očiam - Rimania zmenili svoje usporiadanie a po pridaní sa jazdy a ľahkoodencov, ktorí sa zatiaľ starali o program predsunutým hliadkam (tie nestihli preto varovať Hasdrubala), vyzerala situácia na bojovom poli takto:

Skryť Vypnúť reklamu

Obr. 1. (Rimania v modrom ľahkoodenci za légiami na krídlach, Iberijci v strede, Karthágo v červenom - elitní africkí vojaci v strede, Iberijci na krídlach). Zdroj:

http://www.roman-empire.net/army/ilipa.html

Obrázok blogu

Nasledovala ďalšia fáza, ktorú Scipio naplánoval - Hasdrubal vzhľadom k zmene usporiadania nemohol reagovať, pretože Rimania boli priveľmi blízko a keby sa zrazu začalo preorganizovávať 70 000 vojakov, vznikol by dosť slušný chaos a Scipio by ich bez problémov rozbil - zostávalo mu teda iba čakať, čo rímsky generál urobí. A ten nerobil nič. Vyše 4 hod. takto obe armády iba stáli a pozerali sa na seba. Rimania nasýtení si takto dopriali siestu, aby im nebodaj z pohybu nebolo príliš zle a hladní Kartháginci sa nudili a premýšľali o svojich neexistujúcich raňajkách. Scipio nakoniec pristúpil k boju. Jeho vojsko sa pohlo na nepriateľa, pričom légie na krídlach dostali rozkaz pochodovať rýchlejšie ako iberíjsky stred (vytvorila sa podobná formácia ako Hannibalova pri Kannách, akurát obrátená): obr. 2

Zdroj:

http://www.roman-empire.net/army/ilipa.html

Obrázok blogu

Scipio následne roztiahol svoje krídla do strany a tie spolu s jazdou napadli slabé kartháginské krídla: obr. 3

Zdroj:

http://www.roman-empire.net/army/ilipa.html

Obrázok blogu

Následne vznikla neprehľadná situácia na strane africkej veľmoci, keď sa im rozpadli aj pravé aj ľavé krídlo (elitní africký stred nemohol vypomôcť na stranách, pretože by im hrozil bleskový útok rímskeho stredu a následne izolovanie oboch krídel od seba a teda obkľúčenie - inak povedané - mohli len bezmocne čakať) a zároveň jedna časť rímskej jazdy zamestnala Masilissu a jeho jazdcov, a druhá začala znervózňovať slony. Použitie bojových slonov vždy znamenalo zobrať na seba isté riziko. Sú to síce silné zbrane, ale ak sa nepriateľ príliš skoro dostane až príliš blízko k nim, značne znervóznejú a potom sa starajú o všetok program v bitke. Presne to sa stalo aj v tomto prípade. Rímski elitní jazdci z vonkajšej strany zatlačili slony smerom k stále nečinne stojacému stredu kartháginských síl (ich krídla už neexistovali). Nervózne zvieratá pomaly dostávali amok a začali dupať po všetkom vôkol seba, no a keďže práve boli uprostred kartháginskej armády, tak dupali hlavne po nej. Vtedy Scipio zapojil do bitky aj svoj iberíjsky stred a hrozil brutálny masaker podobný tomu čo urobil Rimanom Hannibal pri Kannách. To už totiž Kartháginské vojsko v zmätku a panike ustupovalo do tábora. Scipio by ich v podstate bez problémov pobil do jedného, keby mu v tom nezabránilo počasie. Práve v momente, keď Kartháginci usúdili, že bude lepšie nechať všetko tak a skryť sa, začal ohromný lejak, ktorý sťažil precízne prenasledovanie a umožnil Afričanom sa stiahnuť.

Víťaz od Ilipy - rímsky Hannibal Scipio:

Zdroj:

http://openlettersmonthly.com/issue/wp-content/uploads/2008/11/scipio.jpg

Obrázok blogu

Do bezpečia sa dostala celá karthaginská suita vrátane vyčerpaného Masinissu, ktorého jazda snáď ako jediná držala nerozhodný stav na „svojom" úseku boja. Začalo sa náhlivé spevňovanie obrany tábora a príprava na obliehanie a prípadný útok. Iberíjski žoldnieri sa však v tomto momente vyfarbili. Usúdili totiž, že až tak dobre platení niesú, aby tu zahynuli a začali dezertovať. Hasdrubal pochopil, že tu už so situáciou neurobí nič a tak pripravoval nočný únik. Ten sa im síce podaril, no Scipio sa o ňom dozvedel snáď až príliš skoro a tak sa začala naháňačka. Zvyšky kartháginskych vojsk napokon dobehol a začali sa jatky. Kartháginská armáda vskutku ukázala srdce, pretože zamestnávala rímske vojsko až do momentu, keď ich kompletné „vrchné velenie" vrátane Hasdrubala a Masinissu zdrhlo do hôr a až potom sa vzdali. Hasdrubal sa so svojím „skromným" sprievodom (asi 6 000 mužov) ukrýval v horách bez akýchkoľvek zásob vody a jedla, keďže museli „odísť" pomerne nečakane a bez balenia. Síce svojmu nepriateľovi ušiel, ale Hispániu nadobro stratil.

Dôsledky porážky pri Ilipe

V tom istom roku (206 pred n.l.) zomrel Gala a začal sa interný boj vo východnej Numídii o vládu medzi jeho synmi Oezalcesom a Masinissom. Syfax sa práve v tomto momente pripomenul a zaútočil na svojho suseda. Bez problémov dobyl značné územia a užíval si dominantnú pozíciu za chrbtom zamestnaného Karthága.

Scipio medzitým poslal svojho dobrého priateľa Gaia Lellia, aby spečatil spojenectvo so Syfaxom. Ten sa však dosť povýšenecky odmietol baviť s kýmkoľvek iným, než so Scipiom osobne. Keďže bolo mimoriadne dôležité, aby si Rimania udržali spojenca v Afrike, víťazný generál od Ilipy sa teda rozhodol zahazardovať a vydal sa na cestu do Afriky na palube dvoch 5-veslíc. Čo čert nechcel, alebo možno chcel, ťažko povedať, každopádne náhoda je blbec. Keď sa priblížil k numídskemu prístavu zbadal, že v ňom nekotví nikto iný ako samotný Hasdrubal, práve zdrhajúci z Hispánie so 7 trojveslicami. Keď Kartháginci zistili, že do prístavu sa blížia rímske lode so Scipiom na palube, okamžite začali dvíhať kotvy a pripravovali sa vrhnúť na svojho nepriateľa ako býk na červené plátno. Scipio ale rýchlo pochopil, že jeho jediná šanca je čo najrýchlejšie dostať lode do ešte stále neutrálneho prístavu a spoliehať sa na to, že Hasdrubal nebude riskovať vyprovokovanie Syfaxa a nezaútočí. Rozbehli sa dosť vtipné preteky: Rimania v snahe čo najrýchlejšie zakotviť a Kartháginci naopak nepustiť ich do prístavu. Rýchlejší boli Scipiovi vojaci (predsa len rozhýbať 7 lodí chvíľu trvá) a tak Hasdrubal musel od útoku, aj keď poriadne škrípuc zubami - upustiť. Syfax medzitým zistil, že v prístave má zaujímavých hostí a pozval ich oboch k sebe.

Talentovaný Masinissa

Zdroj:

http://wpcontent.answers.com/wikipedia/commons/thumb/f/f8/GM_Massinissa.png/300px-GM_Massinissa.png

Obrázok blogu

Po zdrvujúcej prehre svojho afrického spojenca nakoniec Masinissa, ktorý urobil vo svojej rodine poriadok rozhodným víťazstvom nad bratom, usúdil, že byť spojencom Karthága sa mu už nepáči ako sa mu páčilo pred časom. Scipio situáciu sledoval a ako gesto dobrej vôle prepustil jeho synovca z rímskeho väzenia. Masinissovi tento „nezištný čin" uľahčil rozhodovanie a nakoniec sa pridal na stranu Ríma. Hasdrubalovi tak vznikol dosť nepríjemný prúser. Okamžite sa obzeral po novom spojencovi a dosť prekvapujúco si ho našiel v Syfaxovi - teraz už bývalom priateľovi mesta na Tibere. Po týchto rošádach vznikla na africkom kontinente vcelku nová situácia: Karthágo a Syfax proti Rimanom a Masinissovi. Scipio zatiaľ odkladal inváziu do jadra Kartháginskej ríše aj napriek faktu, že jeho numídsky spojenec mu prisľúbil všetku pomoc. Táto rímska zdržanlivosť mu spôsobovala veľké problémy, pretože v priamom súboji so Syfaxom ťahal za kratší koniec. Hasdrubal následne ponúkol svoju dcéru Sofonisdu Syfaxovi, čím chcel spečatiť toto spojenectvo (tá bola dovtedy zasnúbená práve s Masinissom, no situácia si vyžadovala zmenu). Prirodzene mladej nevesty sa nikto na názor nepýtal a môžeme predpokladať, že ani nikoho nezaujímalo, čo si o tom myslí.

Smoliar Hasdrubal

Zdroj:

http://www.histoire-fr.com/images/Hasdrubal%20le%20beau.gif

Obrázok blogu

Scipio nakoniec presvedčil senátorov, že dozrel ten správny čas, aby zaútočili na Kartháginské vlastné územie. V roku 204 pred n.l. sa rozbehla invázia Rimanov do Afriky, pričom nikto tento fakt neprivítal viac ako Masinissa. No sprvoti sa situácia vyvíjala priaznivo pre Karthágo. Scipio začal obliehať strategické mesto Utica, no spojené vojská Hasdrubala a Syfaxa ho veľmi rýchlo presvedčili, aby nechal toto kartháginské ekonomicko-obchodné centrum napokoji a išiel kadeľahšie. Všetko nasvedčovalo tomu, že sa blíži ďalšia veľká zrážka a vskutku v roku 203 pred n.l. sa všetky strany stretli pri Bagrade. Táto bitka mala rozhodnúť čo sa stane:

Alternatíva v prípade víťazstva Karthága by prinútila Rimanov stiahnuť sa späť a africká veľmoc by konečne mohla poslať Hannibalovi posily.

V prípade víťazstva rímskej strany by Hannibal musel šprintovať do Afriky, aby zachránil hlavné mesto.

Po mimoriadne dramatickom a dlhom boji sa šťastena usmiala na Scipia a Masinissu a Hasdrubal so Syfaxom prišli o značnú časť ozbrojených síl. Na to dostal Hannibal v Itálii netrpezlivo očakávajúc správy, info o tom, aby zbalil všetky saky-paky a prišiel na pomoc samotnému Karthágu. Vojenský génius, ktorý dovtedy spôsoboval výdatné bolenie rímskych hláv, sa teraz musel stiahnuť do Afriky na pomoc mestu, ktoré mu odmietalo poslať posily, aby dorazil Rimanov, keď to ešte šlo.

Kým však prišiel, Scipio hodlal situáciu využiť a sústredil sa na samotnú Kartháginskú ríšu. Jeho šikovný veliteľ Lelius a Masinissa sa zatiaľ mali „postarať" o problém menom Syfax. Ten smeroval do svojho hlavného mesta Cirty s cieľom doplniť stavy. No jeho prenasledovatelia boli až mimoriadne rýchli a Syfaxovi začali dezertovať vojaci. Nakoniec ho dobehli a kartháginský spojenec sa rozhodol zomrieť ako hrdina. Vysadol na svojho koňa a sám sa rútil na rímsko - numídsku jazdu. Jeho tátoš však mal množstvo šrámov, ktoré sa mu ešte nezahojili a počas boja ho zhodil. Rimania a Numíďania ho okamžite zajali a na jeho veľkú smolu živého ho predviedli pred nadšeného Masinissu. Syfaxa uväznili v meste Tybur (dnes Tivoli), kde niekedy v období rokov 203-202 pred n.l. zomrel. Jeho zvyšné vojsko sa stiahlo do hlavného mesta a hodlalo sa brániť. To sa už však blížil Hannibal a jeho ostrieľaní vojaci, takže Scipio potreboval Lelia a Masinissu pri sebe.

Upútavka na druhú časť:

V roku 202 pred n.l. sa rímsky generál postavil proti Hannibalovi, ale vyčkával. Nechcel totiž bojovať bez svojho numídskeho spojenca Masinissu. Ten sa prehnal cez polovicu Kartháginskej ríše tak rýchlo ako mohol, len aby zapojil svoju elitnú jazdu do boja po boku Rimanov v bitke pri Zame. Toto sa ukázalo ako kľúčový moment v rozhodujúcej bitke druhej púnskej vojny.

Pomocné zdroje: internet

Gramatická korektúra: PH2007

Autor: Mgr. Pavol Minarčák

Pavol Minarčák

Pavol Minarčák

Bloger 
  • Počet článkov:  18
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som vyštudovaný Klasický archeológ a Historik. Medzi moje záľuby patrí aj cestovanie. Cestujem vždy keď sa na to naskytne príležitosť, niekedy nečakaná, niekedy dlho plánovaná. Mojím snom je Egypt a Peru. Avšak asi na svete nie je žiadna krajina, ktorú by som nechcel navštíviť. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu