Všetci vieme, aký je obezita problém, že sa principiálne podieľa na vzniku najčastejších chorôb – cukrovky, srdcovocievnych ochorení, artrózy či dokonca nádorov. Obezita vzniká z nadbytku – jednoducho máme okrem pohybu všetkého dostatok. Nadváhou a obezitou trpí čoraz viac obyvateľov vyspelého sveta – a nás, Európanov, je už viac ako polovica s nadváhou alebo obéznych!
Duchovní nie sú výnimkou – dokonca existujú epidemiologické štúdie, ktoré zistili, že nadváha u duchovných je vyššia než u bežných občanov. Tieto údaje nie sú z Európy a nie je to až také dôležité. Dôležitý je fakt, že naši duchovní sa minimálne, pokiaľ ide o nadváhu, neodlišujú od nás ostatných smrteľníkov a hriešnikov s nadváhou.
Áno hriešnikov, lebo nadváha je jasným dôkazom neprirodzeného, nadmerného príjmu stravy.
Niekto môže namietať, že nadváhu spôsobuje určité ochorenie alebo vrodený metabolizmus, a že za to vlastne nemôžme. Ako bývalý lekár a internista si dovolím tvrdiť, že to tak nie je. Prípadov, keď ochorenie spôsobí obezitu, je viac ako 100-krát menej než prípadov, kedy si ju spôsobíme sami.
Preto ako inak než obžerstvom sa dá dosiahnuť nadváha? Obžerstvo, aby spôsobilo nadváhu, nemusí byť výrazné v zmysle jednorazového množstva, ale je pravidelné a zároveň dlhšie trvajúce. Takéto pravidelné a dlhodobé prejedanie sa je obžerstvo a ide jednoznačne o opak striedmosti.
Obžerstvo patrí medzi hlavné kresťanské hriechy spolu s pýchou, lakomstvom, závisťou, zlým hnevom, smilstvom a lenivosťou. Pre úplnosť, obžerstvo sa netýka len potravy, ale aj alkoholu či fajčenia.
Na druhej strane, striedmosť patrí medzi sedem cností, medzi ktoré patria aj pokora, štedrosť, dobroprajnosť, trpezlivosť, cudnosť a činorodosť. Striedmosť sa vysvetľuje ako umiernenosť, sebakontrola, zdržanlivosť a miera.
A tu vyvstáva prvá otázka: Ako sa dá vysvetliť, že duchovní predstavitelia cirkvi – tí s nadváhou, sa sami týmto učením neriadia?
Aby som sa vyhol hroznému slovu obžerstvo, nahradím ho pojmom nestriedmosť.
Obžerstvo, teda nestriedmosť, ako jeden z hlavných hriechov má oproti ostatným hriechom jednu významnú črtu, a to, že schovať výsledok je najťažšie zo všetkých hriechov. Ak nevidíme iný hriech ako aktívny alebo ako jeho dôsledok, tak o ňom nevieme. Obezitu však vidno vždy a na prvý pohľad.
Ďalší otázkou je, prečo sa duchovní neriadia jednou z cností a páchajú jeden z hlavných hriechov – nestriedmosť – napriek tomu, že každý hneď vidí, že sa to deje?
Predpokladám, že jednou z úloh duchovných predstaviteľov cirkvi je pomôcť veriacim dostať sa bližšie k Bohu prostredníctvom kresťanského učenia. Podobne ako je rodič najsilnejším príkladom pre svoje dieťa a manažér pre svojho podriadeného, tak je duchovný príkladom pre svojich veriacich. Aj keď je toto prirovnanie pritiahnuté za vlasy – všetci totiž vieme, akú autoritu a dôveru požíva klamúci politik, nečestný príslušník polície, či skorumpovaný úradník.
Takže prečo sa duchovní neriadia jednou z cností a páchajú jeden z hlavných hriechov – nestriedmosť, napriek tomu, že každý hneď vidí, že sa to deje a tým si znižujú svoju dôveru a oberajú sa o možnosť byť príkladom.
Keď si nestriedmosť spojím s ostatnými pochybeniami niektorých predstaviteľov cirkvi, tak to začína byť smutné. Vlastne ono to je smutné už pomerne dlho.
Nestriedmosť, ktorá je prítomna u možno väčšiny cirkevných predstaviteľov, má aj svetský rozmer. Nadváha sa stala spoločenskou normou v zmysle „viem, že to nie je správne, ale čo už narobím“. Na druhej strane nadváha a obezita je tichý zabijak – ono to nebolí, a aj keď sa mi horšie dýcha a ťažšie chodí, je to vcelku v pohode. Duchovní s nadváhou svojím nepríkladom nepomáhajú riešiť tento čoraz väčší spoločenský problém.
Následne trpí koncept zdravého tela ako nositeľa zdravej duše.
Uvediem ešte jeden spoločenský rozmer – nadváha v rozvinutom svete už nie je len pandémiou, vhodnejší termín je skôr „megapandémia“. A keďže obezita sa podieľa na výraznom počte závažných ochorení, ktorých výskyt dramaticky stúpa, tlak na kapacitu a ekonomiku zdravotníctva je enormný. Zdravotnícke systémy sa pomaličky adaptujú a náklady sa postupne zvyšujú.
Je to silný paradox: tým, že máme kalorický nadbytok, potrebujeme viac zdrojov na jeho riešenie, alebo ešte lepšie, naopak, ak by sme znížili kalorický príjem, a tým ušetrili, tak by sme ušetrili i obrovské prostriedky vynakladané v zdravotníctve.
Úloha riešiť obezitu je extrémne náročná. Duchovní so svojou autoritou by sa mohli a mali pridať k riešeniu tejto megapandémie nadváhy. A napríklad začať osobným vzorom – tým, že budú všetci štíhli, alebo aspoň veľká väčšina.
