Vznikol v 19. storočí a dnešnú podobu získal pri prestavbe v roku 1920.Fungoval do štyridsiatych rokov 20. storočia a v päťdesiatych, keď bolavoda odklonená, sa koleso rozpadlo.
V druhej polovici osemdesiatych rokov bol mlyn odkúpený štátom a objekt bol s celým svojim okolím vyhlásený za štátom chránené územie.
Po rekonštrukcii bol v auguste 1987 opäť aj s pôvodným zariadením sprístupnený verejnosti.
A teraz trošku neformálnosti :-). Mám na ten deň príjemné spomienky. Bola som tam s kamarátom, ktorý celý výlet vymyslel, Peter ešte raz ďakujem :-). Keďže som práve kúpila novú digitálnu zrkadlovku, šla som ju, teda ho (NIKON D200) hneď otestovať. Neviem, či všetci fotografi, ktorí v minulosti fotili na klasický zrkadlový aparát majú rovnaký pocit, ale mne sa zdalo, že som tú čarovnú krabičku držala prvý krát v živote. Nič nefungovalo ako som bola na starej Minolte zvyknutá, v displayi sa mi zdalo všetko tmavé, netušila som čo a ako nastavovať, napriek prečítanému manuálu. Najväčšiu traumu mi spôsobovali prepaly, o ktorých som dovtedy v podstate nechyrovala a naraz, po zapnutí RGB kontroly takmer všetko a stále blikalo.
Odvtedy som na tom už trošku lepšie, aj keď na machrov v tejto disciplíne ešte dosť dlho mať nebudem. O úpravách vo Photoshope ani nehovorím. Nevadí, aspoň sa mám na čo tešiť :-))).
Pripájam teda pár svojich nepodarkov, ktorými dúfam aspoň trošku poteším Vaše oči a ak aj nie, minimálne Vás naladím na príjemný výlet, ktorý rozhodne stojí za to.
P.S. V dedinských krčmách po ceste celkom dobre varia :-).
