Budíček si nastavujeme na 04:20h. Sadáme do auta a ta ho k Mare - priamo k mólu pri Liptovskej Sielnici. Stanov a karavanov je pozdĺž brehu ako maku, ale v túto hodinu sú ľudkovia buď ešte v ríší snov, alebo potichučky nahadzujú návnady na skoré ranné dravce. A tak nerušene kráčame po móle, dýchajúc zatiaľ príjemne svieži, aj keď už teplý vzduch.
Pri móle kotví loď, ktorá priam volá: "Zuzanka nastúp, poď sa povoziť."
Odolám a radšej ju fotím z každej strany, nie často je takáto peknica bez ľudí, v absolútnom tichu a kľude.
Trošku sa hrám s vyvážením bielej, snažím sa ešte viac schladiť sčerenú Markinu hladinu.
Cestou z móla sa vytešujem z rannej zlatej gule, skrývajúcej sa za končiarmi Západných Tatier. Som poriadne prekvapená, keď si uvedomím, že nie tak dávno bola pozícia slnka pri východe o hodný kus vpravo.
A keď zbadám vlčie maky - juchuchúúúúúúúúúúú ... no nie je krásne na Zemi?
Do schladenia priatelia :-).
