Dôvod týždenného posunu? Zima. Bola obrovská, prsty mi omŕzali pri pokusoch o fotky a tak som prechádzku v nedeľné ráno nakoniec vzdala.
Dnes ráno to vyzeralo na skvelé počasie. Včera sme sa dohodli s Majkou, že najprv skočíme do športového obchodu omrknúť veci, ktoré mi chýbajú k zimnej turistike, a ktoré budem potrebovať aj pri mojom výlete do Himalájí v októbri.
Myslela som si, že to bude jednoduché. Vojdem do obchodu, vezmem čo potrebujem a ideme von. Z nákupu nakoniec nebolo nič, veci ktoré boli v ponuke, sa mi až tak príliš nepáčili a úprimne, stráviť taký pekný deň zháňaním rôznych turistických modelov po bratislavských nákupných centrách ma ani v najmenšom nelákalo. A tak som po chvíľke zmenila plán, ideme ku mne domov, prezlečiem sa, zbalím foťák a ploskačku so slivovicou a hor sa na Devínsku Kobylu.
Počasie nám dnes naozaj prialo, obloha bola jasná, žiaden vietor, teplota na slnku plusová a tak sme si prechádzku naozaj vychutnávali.
Zimného lesa mám za niekoľko rokov nafoteného kopec. Úprimne povedané, nemala som chuť opäť cvakať, čo už mám a trasu na Devínsku Kobylu som prešla neraz - na jar, v lete, na jeseň i v zime. A tak som si povedala, snáď nafotím aspoň niečo, čo ešte nemám.
Najprv ma zaujali tiene stromov padajúce na bielu plochu.
Nebola to perina čersto napadnutého snehu, bola to skôr perina zopadaného snehu zo stromov, ktorý v noci namrzol na pôvodný podklad.
A potom som opäť skĺzla ku klasike. Pred záverečným úsekom sa na nás spopod "brány" usmievalo slnko, ťahajúce nás jeho smerom.
Na vrchole sme neboli jediné. Okrem skupiny turistov sme tam stretli naháňajúcich sa psích kamarátov. Kým som však vybrala foťák, boli fuč. A tak som nakoniec cvakla túto klasiku, mysliac si ako si pomôžem prechodovým filtrom. Figu som si pomohla. Filter som mala špinavý, ale to som zistila až teraz, keď som stiahla fotky do počítača. Čo už, nabudúce si filter vyčistím pred odchodom von, v teple domova :-).
Pri zostupe do Devína sme zle odbočili. Moja chyba. Namiesto do Devína sme sa dostali na okraj kopca smerom do záhradnej časti. Tu nám kývalo moje obľúbené rákosie. Takže tá chyba nakoniec nemala chybu :-).
Trošku som zmenila farby a tá istá fotka je tu v inom podaní.
Vrátili sme sa na žltočervenú značku a nad záhradami sme si overili náš cieľ - devínsky hrad. Stále tam stojí :-).
Pod hradom sa nádherne zozápadnilo a tak sa s Vami pre dnešok lúčim trojkou západoviek.
