Bola to moja prvá jazda v tak veľkej skupine ľudí. Predpokladaný počet účastníkov sa totiž odhadoval na 400 . Naivne som si myslela, že počas bicyklovania odstavím bicykel pri každom zaujímavom fotogenickom mieste a že nacvakám sadu pekných krajiniek. Kto už niekedy bicykloval v peletóne sa pri mojej naivite určite rozosmeje. Mne do smiechu až tak veľmi nebolo. Bolo tam, ako naschvál, neuveriteľne veľa krásnych poľných zátiší a tí čo ste už nejaký ten môj blog čítali viete, že polia sú moja slabosť. Ešte aj klišé obrazy slnečníc sa mi zdali iné ako u nás. Lenže bolo treba makať, aby sme dorazili v čas k jazeru a vyzdvihli si prípadné výhry, balíčky s občerstvením a stihli sa aj vykúpať. Na spiatočnej ceste sme sa chceli zastaviť na deci vínka, veď sme brázdili po vínnom kraji.
Z fotenia polí nakoniec nebolo nič, bola som rada, keď som nikoho nebrzdila a neohrozila v jazde. Na fotovýlet sa tam musím vydať ešte raz a sama.
Ponúkam Vám teda aspoň pár záberov našej skupinky - stretli sme sa tam viacerí kolegovia a kamaráti. Keď som si konečne trošku uvoľnila ruky a prestala sa triasť, povedala som si :" využi to, že si si sem teperila foťák, foť to čo tu teraz vidíš a nad krajinou nesmúť, nie je všetkým dňom koniec."
Pri nástupe do vlaku sme stretli Stanka s Majkou a Jurajom a poprosili ich o obsadenie miesta. Keď sme odovzdali bicykle a našli správny vagón, Stanko sa už pripravoval vitamínovou kúrou na nastávajúci deň.
Približne o 10:19 sme zastavili v Parndorfe, avšak na moje prekvapenie tu nastala mierna panika a tlačenica pri vyberaní bicyklov zo špeciálnych vagónov. Pri tom počte ľudí sa to asi ale dalo čakať. Zostala som však prekvapená nad ľudskou prešpekulovanosťou, sebeckosťou a ľahostajnosťou. Nebudem však kaziť náladu a chuť čítať ďalej, asi je to odraz doby v ktorej žijeme a jednoducho sa budem musieť zmieriť s tým, že ľudia sme všelijakí.
Našli sme naše bicykle a odstavili ich stranou. Majuška sa pobrala aktívne ochrániť svoje ramená pred spaľujúcim slnkom, už v túto hodinu bolo riadne pichľavé. Usporiadatelia múdro rozdávali malé plastové fľašky s vodou, polovicu som vypila a tou druhou som sa celá obliala.
Okolo pol dvanástej sme šťastne dorazili do cieľa, vyplnili prihlasovacie lístky, vyfasovali občerstvenie a rozhodli sa počkať približne polhodinku na vylosovanie výhercov - cenu si vôbec nepamätám, bolo nám to úplne jedno, hlavne nech vyhráme. Moje číslo bolo 96. Medzičasom sme si odparkovali bicykle pod stromy, zamkli ich na zámok a dopĺňali svoje dehydrované telá značným množstvom tekutín. Dievčina s košíkom, ktorá sa pri nás pristavila podala Stankovi a Majke miniklobásky, asi vyzerali vyhladovane po tej štreke.
Tu sme ... tri grácie bažiace po výhre ... ani jedna však nebola úspešná :-).
Vybrali sme si lístok na pláž a hor sa k vode ... bola som prekvapená jej farbou, asi ako silnejšia biela káva. Pieskové dno bolo maximálne zvírené . Ale maják bol pekný ... aj obloha.
Počula som len čľup ... na mieste, kde stál Stanko som zbadala už len tieto kvapky a o pár metrov ďalej sa z vody vynorilo ...
... toto čudo. Žeby Jožin z bažin ?
Táňa hneď vyštartovala po Jožinových fúzoch, zapla fantáziu a skrášlila seba samu.
Ako vidíte, úspešne. Kto by odolal tejto zvodnej Sirénke?
Zatiaľ čo sme sa bavili pri vode, Majuška kontrolovala, čo sme vlastne dostali v občerstvovacom balíku.
Juraj sa tiež zamyslel ... lístok v ruke, v hlave myšlienka - zostať oblečený či vyzliecť?
Ľahla som si do trávy a zaostrila do nebies. Pod stromami bolo fakt super - pofukoval jemný vánok, lístie šumelo ... akurát rakúsky moderátor vyhukoval ako divý. Obdivovali sme jeho neustálu akčnosť a vitalitu.
Otočila som sa na brucho a predo mnou som zbadala tento pekný výhľad ... podľa ruky som to tipovala na mužské "čtení". Titul mi unikol.
Aj mňa chytila zvedavosť čo sa nachádza v pytlíku s názvom Aktive Leben. Našla som tam kukuričný chlieb, cukríky Mentos, broskyňový ľadový čaj Lipton, vitamín C, mapky cyklotrás v Burgenlande v slovenčine, gél na svaly a kĺby, voňavé papierové vreckovky a šnúrku na mobil, či iný moderný prívesok. Ale hlavná trefa je taška, v ktorej to bolo zabalené, dá sa dať na chrbát ako ruksak a zmestí sa do nej značné množstvo vecí. Na bicykel ako stvorená.
Po srandičkách vo vode je potrebné doplniť minuté kalórie ... piškóty padnú vhod.
Táňa s Janom šli prešmejdiť reštauračné zariadenie, neskôr sme sa dozvedeli že rezeň s hranolkami a pivom boli znamenitej chuti. Cestou k nemu šli okolo tejto milej, priam až volajúcej chate. Mala slamenú strechu, čo sa mi nepodarilo zachytiť, nenašla som taký uhol, z ktorého by som to odfotila.
Teraz prichádza pár záberov z môjho samostatného putovania po pláži ... nechám ich bez komentára.
Na záver, niečo na schladenie a šups, odchádzame.
Odomykáme bicykle, nič z nich nezmizlo, snáď že sme neboli doma na Slovensku. Za poslednú dobu som totiž počula samé správy od kamarátov o okradnutí, vykradnutí a zmiznutí.
Keďže sa mi opäť triasli ruky, fotky z miestnej pizzerie nemám. Ale mali sme tam super vínový strik - predstavte si, že do neho dali aj plátok citróna, čo sa mi zdalo divné, ale po uchlipnutí prvého srku som pochopila, že nič lahodnejšie a osviežujúcejšie som si nemohla objednať. Opäť sme na stanici odovzdali bicykle a nasadli do vlaku. Stanko ma na záver odfotil s vlajočkou, ktorú mi Majuška obetavo zdvihla počas jazdy zo zeme, keďže som chvíľku pred tým vzdychala, že nemám žiadnu vlajku. Povedala by som, že Stankovi sa podarila jedna z mojich dobrých fotografií, môžete si domýšľať, čo za príšeru sa to škerí za zástavkou.
Na úvod začínal Stanko pivom a na záver končil s dvoma spokojnými babami.
Šťastnú cestu domov!
P.S. Spiatočný lístok do Parndorfu bude v budúcnosti stáť 3,70 EUR plus jeden lístok za bicykel cca 1 EUR, jazdné na celý výlet tam aj späť pre jednu osobu s bicyklom 5,70 EUR. Vrelo odporúčam, stojí to za to!
