Zdalo sa, že na nejaký čas Orchidea ochorela. Bola stále smutná, listy matné, bez života. Chodila som okolo nej, pekne sa jej prihovárala, hladkala ju, nič však nepomáhalo.
A tu zrazu, v jedno jarné slnečné ráno, pošteklil milú Orchideu slnečný lúč. Chvíľku sa mu bránila, uhýbala, ale napokon si jeho teplo s radosťou vychutnala.
Po nejakom čase pozerám a čo nevidím ... akási stonka, a nie jedna, rovno tri, rastú pani Orchidei priamo zo srdiečka.
Každým dňom boli silnejšie a mohutnejšie, až jedného dňa sa na konci každej zjavila malá kolíska.
Kolíska praskla, okvetné lístky sa rozvili a vo vnútri ... dáke čudo.
Najprv som sa zľakla, že si to tu holúbätko, či iné vtáča vylihuje, žlté nôžky môjmu zraku ukazuje.
Prekvapene sa ho pýtam, čo si prosí v mojom dome. Odpoveď však neprichádza.
A dnes, čuduj sa svete, malá potvorka sa zdvíha a kričí: "Som Tvoj anjel a budem u Teba bývať".
A teraz si predstavte, že tých kolísok má pani Orchidea 9. Snáď aby som vymenila byt za väčší, keď tu budem mať celú anjelskú škôlku .-).
