A keďže som teraz nebola viazaná miestnou dopravou, vďaka Komovi a jeho tátošovi sme mohli počkať až do západu slnka, vychutnala som si tento deň naozaj až do posledného slnečného lúča.
Jeden z najstarších kostolov na Slovensku - Kostol sv. Michala Archanjela, stojí na okraji výbežku Tribečského pohoria na okraji strmého zrázu, vzniknúceho ťažbou kameňa. Jeho základy boli postavené približne v polovici 11. storočia. Avšak v dôsledku zničenia pôvodnej stavby bol na jej zachovaných základoch postavený kostolík nový - z kameňa a tehál. Bohužiaľ ani táto stavba nevydržala, zachovali sa len múry do výšky 3 a pol metra po celom obvode stavby. Dnešný kostol vznikol dobudovaním pozostatkov, tentokrát už tehlami.
Ide o typickú ranorománsku architektúru s chrámovou loďou, hrubými obvodovými múrmi a okrúhlou apsidou. Kostolík má celkovú dĺžku 10 metrov, vnútorné rozmery lode sú 6,30 x 4,36 metra, apsida je široká 2,90 metra.
Vnútrajšok kostolíka mi je do dnešného dňa veľkou neznámou /samozrejme okrem obrázkov uverejnených v knihách a na internete/, avšak jeho okolie mám prejdené z každej strany. Miesto s obľubou navštevujú cyklisti, rodiny s deťmi, zamilované páriky, psíčkari ... takže napriek tomu, že sa tu už omše neslúžia - len raz do roka na sviatok patróna sv. Michala - nedá sa povedať, že by tu život zaspal.
Osud kostolíka bol vážne ohrozený, keď sa začala za vlády komunistov stavať železničná trať a kameň sa ťažil priamo z kopca, na ktorom stál. Našťastie tejto tragédii zabránili protesty miestnych obyvateľov.
Pri prvej návšteve som priamo pod múrmi kostola rozbalila deku a s kamarátom sme si spravili poriadny piknik. Druhá návšteva sa niesla v znamení púšťania draka, Koma s Daenisom ma zasväcovali do tajov tohto umenia. A veru na dobrých 10 minút môj šarkan lietal vysoko v oblakoch, až som mu závidela ten výhľad.
Dražovecký kostolík sa využíva pre rôzne účely. Jeho silueta spolu so stredovekým kostolíkom v Párovciach slúžila ako predloha pri tvorbe známky k 25. výročiu slovenskej cirkevnej provincie. Rovnako bol vyobrazený aj na prvých eurových známkach, vydaných 2. januára 2009. A do tretice - jeho portrét sa nachádzal aj na rubovej strane 50 Sk bankovky.
Na záver mi nezostáva iné, len si zaželať ešte jednu návštevu - do tretice. Tentokrát však večernú, vraj je kostolík veľmi pekne nasvietený. Takže ďalšia výzva predo mnou.
Možno sa tam s niekým z Vás aj stretnem. Keď pôjdete okolo, určite si tento zaujímavy bod na mape skvostov Slovenska nenechajte ujsť. Krátky posed a podumanie Vám spravia viac než dobre. Aspoň pre mňa to teda rozhodne platí :-).
