Pozdĺž potoka Ludrovčanka sa okolo salaša na konci dediny vyberáme po červenej značke do malebnej tiesňavy Hučiaky, ktorá túto peknú dolinu uzatvára. Obaja zostávame prekvapení, aká pekná táto málo spomínaná dolina je. Chodník vedie horou - ešte takou naozajstnou, plnou zdravých ihličnanov, kde okrem dobrého vzduchu vnímame aj zvuk - reálne šumenie lesa. Až tu mi príde na um, ako veľmi mi tento zvuk chýba vo Vysokých Tatrách. Dnes je naozaj zázrak začuť v hore šum vetra medzi vetvami. Všade samý výrub, či vývrať. Na začiatku som fascinovaná slnečnými lúčmi medzi stromami.
O chvíľku zbadám niečo veľké s červeným zobákom letieť popred stromy - na môj údiv ide o bociana čierneho. Popri cestičke sa žltí množstvo čerstvo kvitnúceho podbeľa. Teplo, takmer bezvetrie, vôňa, ticho, nikde ani živáčika - tak takto si predstavujem dokonalú prechádzku lesom.
Nad Hučiakmi si na chvíľku sadáme pred senník a zbadáme stopy v topiacom sa snehu. Vraj medvedie. Idem teda bližšie, preskúmam, ale už sú tak roztopené, že neviem rozlíšiť či ide o poriadne chlapské čižmy, alebo maca. Smer a rozptyl stôp však evidentne naznačujú prítomnosť chlpáča.
Nevieme nájsť značku a tak sa vydávame za Paľovým inštinktom. Chodník popri potoku smeruje chvíľku strmo lesom, neskôr sa točíme vľavo a traverzujeme strmé trávnaté stráne. A v nich je poniklecov ako maku. Kam sa človek pozrie, tam vykúka fialová hlávka tohto krásneho horského kvietka.
Začínam cítiť členky, predsa len moje kancelárske nohy nie sú zvyknuté a najmä takto z jari, na taký nezvyklý sklon členkov k podložke, po ktorej stúpajú. Nad pásmom lesa zisťujeme, že sme od Salatína mierne vľavo, ale keď vidíme množstvo snehu na vrchole, nebanujeme ani chvíľku, že sme sa takto odklonili.
Sadáme si v závetrí, lebo tu hore už riadne pofukuje, zjeme svoje zásoby a po pokuse nájsť druhý lesný chodník, sa brodiacky snehom vraciame na pôvodnú výstupovú trasu a zostupujeme po nej.
Nepoznám nič lepšie na reset hlavy ako takúto túričku - na dolniaky sa vraciam opäť oddýchnutá a s chuťou do života. A vďaka komu? No predsa podobnému m"a"chom praštenému uletencovi .-). Vesmír - dík za neho.
