Hneď z rána sme boli medzi prvými čakateľmi na spustenie vleku. Svetlo bolo ešte všelijaké, sneh zamrznutý, slnko studené. Vyšľapala som si riadny kus do kopca, až do miesta konania sa pretekov Horskej služby, kde sa moji spoločníci mienili popreháňať medzi bránkami a prekonať svoje rekordy. Majka s Hankou mi takto pekne zapózovali, sledujúc medzi tým svah, na ktorom budú "fičať s vetrom o preteky".
Po ich odjazde, to som sa už stihla úplne vydýchať, som sa pokochala výhľadom na ranné jarné hory. Niet nad tento pohľad rôznych oblín a obliniek, kopcov a kopčekov.
To už Hanka stíha druhé kolo svojej rannej rozcvičky.
Trať vyzerá takto a aj ja sa "aktívne" zúčastňujem pretekov :-).
Slnko začína hriať a primrznuté stopy hádžu rôzne odlesky.
Ešte jeden inak sfarbený pohľad na kopčúre a keďže okolo mňa začína byť trošku rušnejšie, lyžiari sa už prebúdzajú do svojich zjazdárskych parádičiek, idem na nich. Nasleduje pár paparazzovských prenasledovaní nič netušiacich lyžomilov.
A tu je celý pretekársky tím, ktorému ako inak, idem fandiť - Majka Gežíková, Hanka a Ľuboš Naďovci.
Po trati sa nariek tomu, že ešte nezačali preteky rúti sváko v miestnom kroji a so starožitnými lyžami, neskôr sa dozvedám, že je to jeden z pretekárov, ktorý preteky poňal ako možnosť ukázať lyžiarsku tradíciu spred x rokov.
Z času na čas sa po bezoblačnej sobotnej oblohe, v nedeľu ukazujú aj oblaky. V momente, kedy schovajú ohnivú guľu do svojho náručia, sa ochladzuje a to dosť výrazne, takže sem tam šepkám, mráčiky šups ďalej, ešte chvíku dajte pokoj.
A čuduj sa svete, funguje to, rozdeľujú sa do menších a menších baránkov, na moju veľkú radosť.
Preteky sa začali a tak môžem zo svojho pľacu sledovať prvých pretekárov. Najprv skúšam panning, neskôr, aby som videla rozdiel, nechávam zaostrené na bránku a pri tom istom nastavení cvakám
pretekára, ktorý je takto pekne rozmachlený. A vraciam sa naspäť k panningovaniu ...
A tu už máme na štarte Hanku, ktorá sa s vervou púšťa pomedzi bránky, pripravená nedať sa zahanbiť a zaradiť sa na čelo výhernej listiny.
A takto pekne sviští okolo mňa. Toľko som sa kochala prezeraním si tejto jazdy, fotiek som spravila celú kopu kontinuálnym snímaním, že mi akosi ušiel Majkin štart.
Zrazu len vidím známy štýl jazdy, a tak stíham 3 snímky. Majka prepáč, budúce preteky som Tvoj výhradný fotograf :-).
A máme tu zástupcu mužského pokolenia - Ľuboša. Jeho štart som si už ujsť nenechala, bola som zvedavá, ako sa mu bude dariť v tímovej menšine.
Vedie si super, pekne sa prihrbuje a tak sa zdá, že je z nášho tria v tejto časti trate najrýchlejší.
A ako si tak oddychujem po tom nerváku, sponad hlavy naraz počujem: "Zuzííííííííí". Naši idú opäť hore, chystá sa druhé kolo.
Konečne prichádza na radu aj sváko tradicionalista, je fakt že preteky svojskou jazdou oživuje, s pasiou na neho hľadím. Škoda, že sa na fotke nedá zaznamenať aj zvuková kulisa, hlasivky má tiež zaujímavé.
Z vedľajšieho svahu začínajú prichádzať "amatéri" a ja si neodpustím cvakať ešte nejaké tie snehové prskance. Som na ne zaťažená.
To mi už Majka zo svahu kričí, že druhé kolo sa nekoná, stačilo jedno a takto krásne a ladne ku mne prilyžováva. Krásna jazda.
Ani Hanka nezostáva v úzadí a kvôli mne sa takto krásne otáča, no nie je skvelá?
Záverečné foto dňa, ide sa domov, sneh sa už topí na kašu. Zliezam si to strmo nadol, cestou počas cik pauzy sa v lese prepadám po pás do snehu, napriek tomu sa už teraz teším na budúci rok, kedy sa mi snáď podarí dostať lyže pod kontrolu a aspoň raz zabrzdiť nejako podobne.
Lyžiam, lyžiarom, viazaniam, snehu, vlekárom a všetkému ostatnému, s týmto športom spojenému, zdar!
