Svoje panovanie začíname hneď, ako po výdatnom obede odoženieme mačku z kolesa nášho koča. Nasadáme do pohodlných sedadiel a náš kočiš ihneď popchne kone, nech nás čo najrýchlejšie odvezú na naše panstvo. Sme totiž pánmi najväčšieho hradu nielen na území našej krajiny ale aj celej strednej Európy.
Vychádzame z lesa a hľa - náš domov sa v diaľke týči nad krajinou priam rozprávkovou - z každej strany krásne lesy a hory - radosť tu žiť. Sme na pomedzí regiónov Spiš a Šariš. Z jednej strany vidíme Vysoké Tatry, z druhej Tatry Nízke, Slovenský raj máme priam na dlani.
Prečo sme si vybrali práve toto miesto na vybudovanie nášho hradu? Nuž kopec zvaný Spišský hradný vrch, inak vápencová skala s nadmorskou výškou 634 m nad morom, sa do výšky 200 m zdvíha nad okolie. Jeho 20 až 40 metrové kolmé steny vytvárajú aj bez kamenných múrov dostatočne nedostupné a teda bezpečné miesto pre naše usadenie sa. Náš architekt nám nakreslil plány o rozlohe 41.426 m2, čo je viac než dosť. Jediné miesto, kde sa stavebné plány dajú zrealizovať sú práve tu. hradný kopec tvoril od dávnych čias prirodzené útočisko miestnych obyvateľov - máme teda vekmi preverenú geopatogénnu zónu.
Našimi predchodcami boli neolitickí ľudia tzv. bukovohorskej kultúry. Zostali nám tu po nich vykopávky keramických výrobkov a kamenných nástrojov. Vystriedal ich ľud tzv. bodrogkeresztúrskej kultúry, ktorý prišiel s novým, priam dokonalým materiálom - meďou. Nasledovala badenská kultúra - v druhej polovici 3. tisícročia pred Kristom, ľud ktorej osídlil nielen hradnú akropolu ale aj jej priľahlé svahy spolu s Dreveníkom, kde vybudoval rozsiahlu výšinnú osadu. Najrozsiahlejšie a veľmi intenzívne ranohistorické osídlenie nášho kopca sa viaže s prítomnosťou ľudu tzv. púchovskej kultúry. Jej nositeľom bol podľa všetkého keltský kmeň Kotínov. Kotíni tu chovali dobytok, ťažili a spracovávali železnú rudu. Našli sme tu aj ich strieborné mince známe ako mince spišského typu, ktoré pochádzajú z obdobia okolo 1 storočia pred Kristom.
Už v tom čase bolo hradisko na skalnom masíve obohnané obranným valom s vnútornou kamennou konštrukciou. Jeho hlavným vchodom sa stávajú hradby na východnom svahu. Najväčšia plocha pripadá na obytné domy a hospodárske objekty vybudované na rôzne účely. Jedným z nájdených objektov pochádzajúcich z týchto čias je svätyňa, so zastavanou plochou 6,5 x 19 metrov, s kamennou podmurovkou a zrubovou drevenou konštrukciou.
Koncom 2. storočia po Kristovi zostáva hradisko náhle opustené. Po vyše 900 rokoch intenzívneho života kopec úplne osirel.
Až na prelome 5. - 6. storočia sa v širšom okolí začínajú objavovať prví Slovania. Ich osídlenie je lokalizované na susednej planine vyvýšeného Dreveníka v podobe rozľahlého opevneného hradiska.
V období budovania raného uhorského štátu, kedy došlo k ničivému vpádu Tatarov, bolo nevyhnutnou potrebou budovať obranné záchytné body proti vonkajším nepriateľom. K tomuto účelu najlepšie slúžili už postavené opevnenia, či hrady a tak sa na náš kopec na prelome 11. a 12. storočia vracia život. Dochádza k nevídanému rozmeru stavebného komplexu.
Ústredným objektom sa stáva mohutná kruhová obytná veža na najvyššom bode hradného brala. Pôvodná veža však pravdepodobne tektonickými pohybmi nevydržala a je nahradená vežou známou v dnešnej podobe, ktorá je postavená tesne vedľa veže pôvodnej. V prvej tretine 13. storočia je postavený na šiji brala v mohutnom opevnení priestranný poschodový románsky palác, krátko nato vzniká aj hradná kaplnka situovaná v centrálnej polohe. Začiatok 13. storočia je obdobím mohutnej stavebnej aktivity. Po celom obvode koruny skalného masívu vzniká rozľahlé opevnenie s novým vstupom s padajúcou mrežou. Na najstrmšej časti brala vzniká dvojposchodový palác.
Spišský hrad je jedným z mála hradov, ktoré odolali ničivému vpádu Mongolov v roku 1241. Jeho múry sú napriek víťazstvu naďalej spevňované. Významnou stavbou, pochádzajúcou z tohto obdobia, ktorá však neprežila neskoršie stavebné úpravy, bola románska kaplnka, nachádzajúca sa nad vstupnou bránou.
Prehradením už existujúceho priestoru v druhej polovici 14. storočia vzniká na hrade nové veľké predhradie - stredné nádvorie - vymedzujúce plochu 150 x 60 metrov. Dolný hrad bol vymedzený opevňovacím múrom, dvoma obytnými vežami a vstupnou vežou.
Významným obdobím pre náš hrad sa stáva prvá polovica 15. storočia, kedy umiera kráľ Žigmund Luxemburský a kráľovná Alžbeta Luxemburská povoláva bratrícke vojská Jána Jiskru z Brandýsa na ochranu záujmov svojho syna Ladislava. Prvý pokus o dobytie hradu končí neúspechom avšak po dohovore s vtedajším hradným kapitánom sa nakoniec Jiskrovi podarí hrad ovládnuť. Dochádza k novému stavebnému rozmachu. Jeho výsledkom je vznik nových stavieb a nového opevnenia najmä dolného nádvoria. Prvou stavbou, datovanou do tohto obdobia a na toto miesto, je kruhová pevnôstka (tzv. Jiskrova) s priemerom sedemnásť metrov.
Po odchode Jiskrovej armády však toto nádvorie prakticky stráca význam. Pre ďalších majiteľov hradu sa obrana nádvoria stáva nemysliteľnou a nádvorie sa preto využíva len na hospodárske účely.
Za bojové zásluhy a vernosť panovníkovi daroval v roku 1465 Matej Korvín Spišský hrad do dedičnej držby aj s titulom dedičného grófa rodine Zápoľskej. Spolu s hradom dostáva táto rodina aj jedenásť slobodných spišských miest. Hrad sa tak napriek vlastníctvu iných panstiev stáva rodinnou základňou, čo Zápoľskí zdôrazňujú jeho stavebnou premenou na šľachtické sídlo zodpovedajúce svojmu významu.
V prvej etape prác je hlavnou myšlienkou rodiny udržanie románskeho paláca ako hlavného objektu. Nasledujúce dve prestavby aj úprava románskeho paláca, znamenajú vznik nových budov a gotickej kaplnky so vstupmi od paláca, ktorá je postavená na voľnom priestranstve na nádvorí.
Spišský hrad sa v prvej polovici 16. storočia stáva predmetom vnútorných sporov a často mení svojich majiteľov. Napokon pripadol natrvalo novému rodu Turzovcom. Počas ich panstva sú stavebné úpravy ovplyvňované novým výtvarným prejavom - renesanciou, ktorej prílevu napomáha intenzívny obchodný styk Turzovcov so zahraničím.
Vo vlastníctve Turzovcov však hrad nezostáva dlho. Už v tridsiatych rokoch 17. storočia rod spišskou vetvou vymiera po meči. Hrad sa opäť stáva predmetom dedičských sporov. Kráľovským rozhodnutím sa napokon v roku 1639 dostáva do vlastníctva nových a posledných majiteľov Čákovcov. V ich rukách zostáva až do roku 1945.
Čákovci poznamenávajú hrad mnohými stavebnými zmenami, prebiehajúcimi od štyridsiatych rokov 17. storočia až do roku 1663. Nádvorie horného hradu je zcelené do spojených krídiel s predstavanými arkádami, pričom sa mení aj funkcia starších budov na hospodárske (v románskom paláci napríklad umiestňujú). Menia vstup a prispôsobujú ho ho na delovú obranu.
Meniace sa spoločenské podmienky majú výrazný vplyv na ďalší osud hradu. Znižujú sa obranné nároky a údržba sa tak stáva príliš nákladnou. S postupujúcim časom sa hradné panstvo sťahuje do novovybudovaných kaštieľov pod hradom, Hodkoviec a neskôr aj Bijacoviec a hrad začína chátrať.
Posledné využitie hradu ako opevnenia nastáva v súvislosti s udalosťami počas povstania Imricha Tokolyho a Františka Rákociho. Nasťahované cisárske vojsko láme vysoké steny v hornom hrade pri paláci tak, aby mohlo delami ohrozovať cestu od Braniska k Levoči. Uprostred nádvoria zriaďujú ďalšie stanovište diel. Po ich odchode ostáva na hrade už len malá posádka. Hrad definitívne pustne. Dielo skazy je dokončené náhlym požiarom roku 1780.
Hrad je dnes v stave rekonštruovaných a zakonzervovaných zrúcanín.
Celý areál zaberá temeno spišského hradného vrchu v smere východ-západ, so zvažujúcim sa terénom smerom na západ. Najzachovalejšou časťou je Horný hrad. Dominuje mu murivo románskeho paláca a obrannej veže, ako aj murivá ďalších obytných stavieb.
Stredný hrad s hlavnou bránou v súčasnosti poskytuje predovšetkým služby návštevníkom. V jeho priestoroch sa uskutočňujú prezentácie dobového života, ukážky práce hrnčiarov a pod. .
Najrozsiahlejšiu časť zaberá dolné nádvorie upravené ako otvorený priestor so zakonzervovanými základmi budov a hradného opevnenia. K zaujímavým častiam patria základy polkruhového barbakanu - predsunutej vstupnej brány na stredné nádvorie. Z čias Jiskrovho panstva na hrade pochádzajú základy samostatnej kruhovej stavby, tzv. Jiskrovej pevnôstky, postavenej po roku 1442, slúžiacej pôvodne ako veliteľský príbytok. Pevnôstku chránil kruhový kamenný múr a obvodová priekopa, cez ktorú viedol drevený most.
Hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a od roku 1993 je ako súčasť pamiatkového súboru Levoča, Spišský hrad a pamiatky okolia zapísaný v Zozname Svetového dedičstva UNESCO.
Tak čo hradní páni, aspoň na chvíľku ste zabudli na svoje bežné starosti a radosti a prevtelili sa do čias dávno minulých? Ste hrdí na svoj pôvod a históriu? Tešíte sa na ďalšiu návštevu tohto historického skvostu?
Ja rozhodne áno :-).
