Vitajte teda v Nepále :-).
Phewa lake - rozľahlé jazero v meste Pokhara. Bolo mi ľúto, že nám nezostal čas na prechádzku okolo neho a ani počkať si na svetlo odrážajúce himalájske velikány v jeho hladine.
Nepálska sviečka - najviac som sa tešila na fotenie deťúreniec s typickými ozdobami pod nosom. A veru, našla som ich tam celú kopu, postupne sa dúfam dopracujem aj k tomu, aby som na blog pridala zbierku detských portrétov, lebo ich chutné tváre a iskra v oku stoja naozaj za to.
Hranica v mestečku Kagbeni - pozeráme sa na zakázané" územie Horného Mustangu, údolie rieky Khali Ghandaki, kde je potrebné mať špeciálne povolenie na vstup, nepálske víza nestačia. Tu začínala cesta Paľa Barabáša pri jeho filme Mustang.
Roľníčky - na malých políčkach sa pestujú obilniny, ryža, pohánka - a všetko sa využíva nielen na potravu, plevy sa napríklad zbalia do zvláštnych útvarov a slúžia ako tepelná izolácia v kamenných stenách príbytkov.
Mustangská hra svetla a tieňov - nad riekou sa týčia vrcholy niekoľkotisícových štítov, fúka silný vietor a prach sa Vám lepí všade, kam len dosiahne. Horolezecké okuliare sú dôležitou súčasťou každého z nás, inak by sme mali oči plné prachu možno dodnes.
Mustangská vysokohorská púšť je napriek deficitu zelenej plná nádherných hnedo-sivých farieb. Schádzame z Muktinathu - 3.800 m.n.m. späť do Jomsonu - správneho mestečka tejto čati Mustangu.
Pohľad na Horný Mustang - rozprávkovo krásnu krajinu.
Túto fotografiu som nazvala Nepál, čo Ťa nehasí. Stareny v Nepále majú svojské čaro - teda aspoň pre mňa, ktorá som vyrástla na knihách ako Plamene inkvizície, Gričská čarodejnica a pod. Ženám v Nepále som nevedela odhadovať ich vek, ale fascinovali ma ich pokojné, vyrovnané tváre, plné fotogenických vrások.
Muži boli rovnako fotogenickí, v tomto prípade sa pán nepálec dokonca tešil z nášho fotostretnutia.
Dedinka Sikha a západ slnka nad ňou. Ešte som netušila, že ma čaká najkrajšie ráno, aké som doteraz zažila, čo sa výhľadu a svetla týka. V mrakoch sa totiž skrýva jej veličenstvo Dhaulagiri - jedna z himalájskych osemtisícoviek.
V priebehu pol hodiny - presne od 06.00 do 06.30 sme stáli a fascinovane cvakali pohľad na jej veličenstvo, kedy sa z takmer úplnej tmy vynorila táto kráska.
Pohľad na jeden z vrcholov chrbáta Annapurnien - toto je jedna z mojich obľúbených fotografií, kedy som čakala, kým sa prvý lúč dotkne bočnej steny a zároveň ešte väčšina zostane v tieni.
Ryžové políčka z lietadla.
Holly man - jeden zo všadeprítomných svätých mužov - sme späť v Káthmandú.
Predavačka balónov v jednom z kráľovských miest - v Patane (dnes už súčasť Káthmandú).
Do skorého pokračovania :-).
