Ostatná (ne)samota u lesa s číslom 7.

Nedeľa. Posledný deň môjho pobytu na Búroch. Ráno bolo pekne a tak sme sa s Dominikou, kamarátkou zo susednej chalupy, s ktorou sme na bicykloch prebrázdili počas našich ranopubertálnych čias takmer všetko, čo sa dalo dohodli, že si zaspomíname na staré dobré časy. Doprovod nám robili jej dve milé chutné dcéry - Veronika a Ivanka, ktoré už čoskoro budú rovnako ako my kedysi, poletovať po okolí, dychtivé po prázdninových zážitkoch. Vybrali sme sa na pole za stanicou, v ktorom bývavali bociany. Po bocianoch však ani chýru ani slychu, tak sme si ich nakoniec zimprovizovali samé. Poobede sa zamračilo a keď som odchádzala, lialo opäť ako z krhly. Posledné dve fotky sú už z Bratislavy, výhľad z môjho balkóna. Takýto neuveriteľný pohľad sa mi naskytol, keď som vstúpila doma do izby. No neodfoťte to :-)! Všetkým sa Vám chcem poďakovať za trpezlivosť a čas, ktorý ste mojim chalupárskym blogom venovali a teším sa zas raz niekedy nabudúce. Ahojte!

zuzana minarovičová Bloger

Odoberať blogera Odber aktívny