Úvodný teoretický odstavec znie dosť jednoducho, realita je o trochu zložitejšia. Napriek tomu, že mi to môj panningový guru Erik dosť dôkladne vysvetlil, po prvých automobilových pretekoch vlani v auguste som z množstva fotiek /asi tak 100/ mala použiteľné 2, s prižmúreným okom 3.
Panningmajster so svojim "canónom"
Minulú sobotu sme sa opäť dohodli na "reparáte". V dedinke na skok od Piešťan, v Trebaticiach, sa konala súťaž s názvom Autoslalom /http://www.autoslalom.sk/slalom/trat/trebatice---motokarova-draha/.
Najprv sme si prešli trať, aby sme zistili, kde by mohlo byť naše vhodné stanovisko. Moja bola zákruta, v ktorej mi hrozilo relatívne malé riziko priameho kontaktu s autom. Erik mi síce dal návod, že jedným okom mám sledovať auto v hľadáčiku, no druhým svoju bezpečnosť, ale ako sa poznám, určite by som zostala stáť nemo a bez pohybu a čakala úder. Takže druhé oko som vypla a sústredila sa len na fotenie. Jednoducho búračku som do mysle nevpustila.
Po úvodnom nastavení údajov vo foťáku som dostala ešte malú pripomienku ako mám sledovať prichádzajúce autá, čo vyzeralo približne takto.
"Musíš sa takto točiť a prispôsobiť svoju rýchlosť rýchlosti pretekára, jasné?" "Jasné" znela moja odpoveď, no až také jasné mi to nebolo, keďže som netušila akou že to rýchlosťou sa autá v danom priestore budú pohybovať.
Po krátkej chvíľke, kedy som si obzrela pneumatiky lemujúce dráhu, som započula prvý rykot motora. Až ma trhlo, ešte stále som totiž nebola stotožnená so svojou úlohou športového fotografa.
Nuž ale ako to už v živote chodí, najlepšie sa plávať naučíme, keď sa do tej vody hodíme. Hodená som už bola, stačilo počkať 2,3 minútky a auto sa vrútilo do mojej zákruty. Stlačila som spúšť a čakala záplavu zvukov cvakajúcej závierky. Figu deravú, držím, držím a okrem jedného cvaku nič. Ten cvak dopadol takto.
Nie zlé, ale týmto spôsobom toho veľa nenafotím. Kde sa to len prepína ... No nič, opustila som svoje miesto a taho za Erikom, aby som sa spýtala na základnú vec, ktorú by som mala vedieť aj o polnoci. Erik sa na mňa s prekvapením pozrel, našťastie nemal žiaden komentár typu "ach Vy ženy", prestavil mi "knoflík", takže teraz už snáď aj o tej polnoci budem prichystaná na správnu odpoveď.
A späť na svoj "pľac". Musím počkať, kým prejde rútiaci sa závodník, cvakám ho z opačnej strany
a v kľude sa vrátim na svoj v snehu vydupaný "stage". A teraz Vám predstavujem jednotlivé "monoposty", ktoré mi vyšli celkom ostré. Nechcem Vás nudiť všetkými pretekármi, niektorých som riadne domrvila, takže som vybrala tie najzaujímavejšie. Kompozície si až tak príliš nevšímajte, v tomto štádiu svojej zručnosti sa touto otázkou ešte nestíham zaoberať.
Tu som sa trošku pohrala s manuálnym ostrením - zamerala som sa na jazdca a čakala, kým mi v tom mieste vlezie do záberu. Keď sa s touto technikou ešte trochu pohrám, snáď by z toho mohli byť aj dobré fotky.
Pri tejto fotografii som stavila na náhodu ... zdvihla som foťák do výšky a len tak naslepo som sa snažila sledovať auto. Nie je dokonalo ostré, ale na prvý pokus som bola celkom spokojná. Pre porovnanie pripájam aj statickú fotku, aby ste si mohli všimnúť rozdiel oproti "šťavnatému" panningovaniu.
Len tak pre zaujímavosť som prepla do informácie o stave nabitej baterky a hrôza hrôz ... baterka takmer vybitá. A to som fotila niečo okolo dvoch hodín. A ešte som chcela ísť do Piešťan nafotiť niečo do Photopoint SR /www.ephoto.sk/ a večer sme mali skočiť do Trenčína na tréning miestnych freediverov. Erik so svojim kamošom Brčom, ktorý nás mal po ceste vyzdvihnúť v Piešťanoch, im sľúbili vysvetlenie freediverských tréningových trikov /www.freediving.sk/.
Nič iné mi nezostalo, len tú baterku doraziť úplne, na Piešťany zabudnúť a večer ... našťastie mi Erik požičal svoje delo, fotky z tréningu sú prístupné na http://www.freediving.sk/index.php?option=com_rsgallery2&Itemid=52&gid=46.
Tak a ešte záverečné foto a ďalší blog bude z nedeľného večerného fotenia v Bratislave.
