Dnes Vás pozývam na čiernobielu prechádzku okolo hradu a Dokoupilovu výstavu. Nabudúce pripojím zábery z tanečného charlestonovského večierka. A do tretice si prídu na svoje milovníci večernej fotografie Hradčan.
Na úvod prechádzky mi Lala ukázala novinku vo výzdobe pražského nábrežia - tučniakov, ktorí večer dokonca svietia. Keď som zbadala loď smerujúcu ku Karlovmu mostu s nápisom "Vzhúru do ZOO Praha" a tučniakov smerujúcich presne opačným smerom, prišlo mi to dostatočne vtipné na záznam do digikroniky.
Svetlo bolo priam ukážkové a tak za pomoci prechodového filtra cvakám záber, ktorý som si vybrala ako svoj test večerného nastavovania clony, času a vyváženia bielej. Ale k tomu sa dostaneme v inom blogu.
Smerujeme k hradu a snažíme sa vyhýbať klasickým preľudneným uličkám.
V bočných zákutiach je celé množstvo detailov, ktoré sú pre pozorné oko balzamom na dušu.
Na hrade si cvakám svoje obľúbené vežičkové cvaky, bez nich by sa mi prechádzka tuším ani nerátala. Koľkože ich to už mám?
A sme "doma" - v hradnej Jazdiarni. Rada by som napísala pár slov k autorovi - pánovi Dokoupilovi.
Ide o mladého, tvorivého maliara, ktorý stále hľadá nové a nové spôsoby zobrazenia svojich motívov. Do medzinárodnej pozornosti sa dostal vďaka svojim obrazom, maľovaným nie štetcom ale dymom zo sviečky, či rovnako prekvapujúcim technikám maľby bičom, bublinami, či filmovými pásmi. Vitajte teda v jeho svete.
Na záver výstavy si na prvom poschodí pohodlne líham do "pytla" a sledujem na plátne dokument o autorovi výstavy.
3. septembra 2002 bol z iniciatívy a za finančnej podpory Nadácie Dagmar a Václava Havlových VIZE 97 a Správy Pražského hradu postavený podľa diela architekta Jozefa Pleskotu Prechod valom Prašného mostu. Kto v tomto priestore nebol, vrelo mu odporúčam napraviť tento deficit. Miesto je to krásne nasviené a čarovné, plné mystických predstáv a snov.
No a keďže nám už poriadne škvŕka v žalúdkoch, lúčim sa s Vami a teším sa na ďalšie blogostretnutie.
