Hneď v prvý deň máme šťastie - šofér nás vezie k miestu, kam chodia gepardice rodiť svoje mláďatá. A tak máme možnosť zazrieť aspoň na malú chvíľku čerstvé 4 dňové mláďatá. Zdržíme sa len krátko, nechceme rušiť prirodzené podmienky potrebné k ich odchovaniu.
Ešte v ten istý podvečer stretáme v národnom parku Masai Mara dvojicu mladých samcov - podľa všetkého gepardích bratov. Pravidlom totiž býva, že samice sú samotárske, samci však väčšinou zostávajú spolu vo dvojici alebo trojici, podľa toho koľko ich bolo v jednom vrhu. Naši bratia sa vyvaľujú pod košatým stromom, priamo vedľa cesty. Kým prvý z nich len tak leží a lenivo otvára oči, obzerajúc si čudné vrčiace a cvakacie objekty stojace pred ním, ten druhý sa nerušene prevaľuje zo strany na stranu a čistí si svoj kožuch.
Po chvíľke pozorovania pokračujeme v jazde, hľadajúc ďalšie šelmy v krovinách. Bez úspechu. Na spiatočnej ceste, za súmraku, zbadáme v diaľke dve škvrnité telá. Pokojne sedia a obzerajú terén.
A v tom sa gepardi približujú k nám. Môj objektív im nestíha, má malú svetelnosť, ostrenie je pomalé. Zvyšujem ISO, nastavené mám najnižšie clonové číslo, kontinuálne ostrenie je samozrejmosťou. Napriek tomu sa mi nedarí zachytiť ostrý obrázok tejto nádhernej šelmy. Tu prvý krát ľutujem, že nemám poriadne sklo.
Gepard prechádza popred náš tereňák a mieri k najbližšiemu stádu pakoňov na druhej strane. Jeho štíhle telo je nádherné.
Máme tu ďalšie ráno a aspoň jeden rozlúčkový pohľad. Opúšťame Masai Maru, smerujeme do národného parku Amboseli a Ngorongoro.
A práve v kráteri Ngorongoro vidíme sfingu v akcii. Najprv zbadáme trieliacu hyenu, ktorá vo svojich zuboch drží malú antilopku. Hneď za ňou beží gepard. Lúpež - aj v zvieracom svete sa dejú neprávosti. A v tom sa gepard otáča a trieli cez stádo byvolov na blízku vyvýšeninu.
Jeho rýchly beh je pastvou pre oči. Škoda, že je tak ďaleko. Moje 300 mm sklíčko na neho opäť nestačí.
Akoby na pozdrav sa ešte raz obzrie na nás - dav turistov vo vytržení - a pomaly mizne za obzorom.
