Nad hlavou mi pri nedávnej prechádzke okolo Mary stáli ťaživé mračná. Neviem, či oni spôsobili moje dumy ohľadne budúcnosti kúska Vesmíru, v ktorom sa práve nachádzam, alebo je to neustálymi sklamaniami sa ohľadne ľudí, ktorí vedú túto krajinu ako slepý a hluchý pastier a ktorých som si aj ja zvolila za svojich "dirigentov". Avšak tie falošné tóny, ktoré idú spod ich taktovky mi drásajú nervy.
Cítim sa ako taký starý vyschnutý peň, ktorý po doslúžení zostane v zabudnutí niekde bokom odhodený. Keď čítam príbehy rodín uverejňované v časopise Nota bene a predstavím si ako rátajú každú korunu, pardón cent a následne si prečítam "Gorilie" správy, je mi na zaplakanie. Miliardy lietajú hore dole, nikto za nič nie je zodpovedný, nikto nie je odsúdený, z plagátov sa na mňa predvolebne vyškierajú "OPICE", sľubujúce nemožné zázraky. Ani jedna z grupy neukáže systém, ktorý by dlhodobo ukazoval záruky, že keď si utiahnem opasok tu, vráti sa mi to o nejaký čas tu a potom aj tu. Lebo veď všetko so všetkým súvisí, akurát na Slovensku nie. Všetci sme tu a teraz a rýchlo plátame diery a pcháme uteráky do už tečúcich potrubí. Je viac ako 20 rokov od nášho štrngania kľúčami a kde sme? Na čo môžem byť naozaj hrdá?
Slušnosť a zodpovednosť sa akosi prestali v dnešnej dobe nosiť. Pri nedávnej návšteve pohotovosti ma skoro odvalilo - tí čo si zodpovedne platia všetky odvody a z ktorých peňazí fungujú zdravotnícke zariadenia sú v poradí na konci chvosta - ožran, ktorého priviezla sanitka, či kriminálnik prichytený priamo pri čine idú predsa prví v poradí. Čo na tom, že Vy tam skučíte reálnou bolesťou a keby nebolo treba, neotravovali by ste ... a slovník a spôsoby zdravotníckeho personálu? Bez komentára.
Ľudia, ktorí za niečo bojujú sú odvolávaní a nahradzovaní poslušnými servilnými bábkami. Nie že by som bola priveľkým fanúšikom Štefana Hríba a jeho Lampy, ale podnet na vlastné postoje a názory predsa len zatiaľ žiaden iný program neposkytuje. Informácie tu použité, ľudia s danou tematikou spojení mi stačia, pardón stačili na zhromaždenie dostatočného množstva vedomostí na aký taký obraz o stave veci. A tu zrazu, pred voľbami - v čase Gorily - nepredĺžená zmluva. Vraj do volieb, potom prečo nie. Komu stúpa Štefan na otlak???
Za posledné obdobie som nevidela nič, čo by stálo v televízii za reč. Okrem relácii na Spektre, NG, Viasat Nature, History a sem tam STV2, CT1, CT2. Ten hnus ohľadne "celebrít", moderných TV seriálov, kde sa každý s každým vyspí, podvádza, verejne klame, to je vskutku krásny podprahový recept na vsugerovanie daných myšlienok oblbnutým masám. Môžete si povedať, ak to nesleduješ, odkiaľ vieš? Nuž ako prehľad - skúsim vždy jednu novú časť. Stále verím, že niečo sa zlomí a konečne ... Po vzhliadnutí úvodnej časti Farmár hľadá ženu, kde sa niektorá z adeptiek ožrala a stiahla na kameru gate a otrčila holú riť, to bolo niečo, čo ma dostalo do kolien. Vyhŕkli mi slzy kam až sme to ako národ dotiahli. To že dané indivíduum niečo také pácha, ok, v súkromí. Ale načo to premietať verejnosti? Čo vyrastie z deciek, čo sú týmito zlátaninami kŕmené a ktorým sa to už zdá normálne? Nehovoriac o rodnej reči, kde otázky typu "či?" alebo iné sprostosti zdomácnievajú a kopec ľudí a pristihla som už aj seba, začína rozprávať jazykom z mimoriadne "inteligentných " TV relácií? Kde sú dokumenty o ľuďoch, čo naozaj niečo dokážu, niečo vytvoria? Prečo TV a je mi jedno či verejná, či súkromná, neponúka relácie o ľuďoch, ktorí sú nominovaní na cenu Krištáľové krídlo napríklad?
Prečo sa prihliada na indexy ekonomické, akurát šťastie tam nikde nefiguruje? Ako sme mali možnosť vidieť - s číslami sa dá predsa pohrať, ajajajaáááááj. Ale prirodzený úsmev na tvári - ten sa zahrať nedá. Opakujem - prirodzený úsmev.
No poviem to rovno - nechcem takto žiť! Nechcem a zároveň neviem ako sa z toho celého marasu vymaniť. Koho si mám zvoliť? Koho, keď všetci sú v jednej kope? Som skeptik, nové strany ma rovnako nepresviedčajú - a ak aj niečo skúsia, budú tou chobotnicou zlynčovaní.
A tak mi nezostáva iné len veriť, že jedného dňa slnko opäť zasvieti. Budem zase žiť ten svoj jednoduchý život, veriť v dobro, lásku a pravdu. A keď niečo také vyslovím alebo napíšem, nebudú si ľudia ťukať na čelo, že som naivný blázon.
Ak sa Vám zdali moje predchádzajúce riadky depresívne, nie je tomu tak. Verím v zrkadlo, verím že dobro sa dobrým oplatí a zlo zasa zlom. A je to asi viac, ako to že neverím politikom, neverím ekonomickým a štatistickým analýzam. Mám svoj nos a obklopovať sa aj naďalej budem ľuďmi, čo stoja za to. Knihy tiež vychádzajú a programy budem naďalej prísne selektovať.
Takže záver mojej prechádzky - ako bolo na počiatku, tak bude i naďalej. A za pravdu mi dávajú zrkadlenia na hladine mojej milej Mary.
