Hneď na začiatku si dovolím trošku pozmeniť poradie slov v názve našej expedície, pretože náš prvý deň sa nesie v znamení raftu. A teda Risky je ešte skôr ako Whisky /aj keď chlapci už dáky ten dúšok zlatistého moku večer popili. Lenže to sa neráta - distilérky sú ešte pred nami/.
Po prvý krát v mojej blogerskej kariére - ha, ha, ha - použijem foografie nie mnou stvorené. Pri predstave, že by som utopila svojho drahého Nikona, som sa rozhodla nechať ho doma. Keď som zbadala, že súčasťou nášho raftu je aj fotografovanie našimi kormidelníkmi Jackom a Jakeom, krochkám blahom.
Asi hodinku autom od nášho prechodného bydliska, niekde pri rieke Findhorn, vystupujeme a dostávame neoprény, helmy a nevyhnutné inštrukcie, ako sa riadi loď. Úprimne, vôbec sa mi to nepáči, v slovenčine by som mala problém zareagovať ihneď na vyslovený povel, nieto v cudzej reči. Je nás 7, Vladko dnes ešte pracuje. Delíme sa do dvoch lodí a keďže sa k nám pridávajú ešte dvaja belgičania, s Katkou tvoríme naozaj medzinárodnú posádku. Náš kormidelník Jack, angličan, je veľmi sympatický chalan. Svojou prácou je nadšený, trénuje aj vojenské posádky v zime, niečo v šýle ako prežiť. Zostáva mi dôverovať jeho schopnostiam, že prežijeme aj my.
Zo začiatku sedím spolu s Katarínkou v zadnej línii. Snažím sa počúvať povely a hlavne vykonať to čo mám. Lebo povel je jedna vec a jeho náplň druhá. Kľudne to môžem popliesť, vysypať nás do rieky a odplávať dáku tu minútu v ľadovom kúpeli. A to teda vôbec nechcem.
Voda hučí, belgičan zdá sa nepočuje príkazy kormidelníka. A tak prichádza ku zmene, som vymenená. Belgičan sadá na moje miesto a ja som naraz v prvej línii. O, bože. Spoza chrbta som nevidela kam smerujeme, teraz vidím každú skalku, každú vlnku. Ale Jack je humorista, ide z neho kľud a rozvaha a tak vypínam svoje strachy a len počúvam a plním jeho priania. Raz som tak, tak jedno pomýlila, ale suseda ma stiahla do lode, takže som stihla včas zapadnúť do bezpečia člnu.
Dva krát počas raftu vystupujeme, berieme pádla a štveráme sa po klzkej cestičke popri rieke. Predsa len sme začiatočníci a vody v rieke od rána pribúda. Kormidelníci nás nechcú vystaviť nebezpečenstvu, preto člny splavia z brehu a my ich budeme čakať až za nebezpečnými zónami.
Ja som však bytosť veľmi šikovná, aj pri prechádzke mi hrozí úraz, trošičku sa šmyknem a šups pádlom po prste. Krvím len tak trochu, vlastne si to všíma až Jack, keď opäť nastupujem do lode.
Pri niektorých perejách zatváram pre istotu oči ale spoza môjho chrbta sa ozýva nadšený výskot Katarínky, ktorá si to nadmieru užíva a tak viem, že sa nič zlé nedeje. A keď oči rozlepím, aj ja sa vytešujem, že sme z tej zapeklitosti vonku.
Po dákej tej hodinke a pol máme občerstvovaciu prestávku. Lode sú priviazané o skalu, my dostávame tyčinky a džús a ešte jeden návrh. Ak by chcel niekto skákať zo skaly, nech povie teraz, tu je ideálne miesto na zoskok. Najprv zapochybujem, či dobre počujem, skákať zo skaly? Do tejto spenenej riavy? A ešte k tomu do tejto studenej spenenej riavy? Asi som zle počula. No v tom vidím ako sa naši obaja belgickí dobrodruhovia hlásia a skáču do vody. Brrrrrrrrrrrrrrrr. Vylezú na skalu, 3,2,1 skok - počas neho fotka - bumps do vody a z celej sily plávať k člnu. Odvážlivci , klobúk dole. Chvíľku sedia, trasúc sa od zimy, ale keď opäť začneme pádlovať, zohrejú sa a je im fajn. Aj mne sa oteplilo na nohách, sedeli sme dosť dlho na to, aby mi v neoprénových papučkách vychladla voda a aj mne sa ozimilo. Ale už sme opäť zohriati a aj zohratí, pádlujeme k cieľu našej plavby.
Lode vytiahneme na breh a cvakáme posledné spomienkové obrázky.
A tu je celá naša expedícia /okrem pracujúceho Vladka/- zľava Edo, Silvia, Katarína, Michal, Andrejka, Katarínka a ja.
A ešte náša posádka zľava belgická súrodenecká dvojica, náš kormidelník Jack, Katarínka a ja.
Máme za sebou prvý adrenalínový zážitok, padáme sa prezliecť, najesť, večer ideme na miestnu muziku. Zajtra náš čaká ... ale to Vám poviem až zajtra .-).
