Opúšťame Sandwood Bay a po zhruba 2 hodinách sme späť pri autách. Využívame civilizovanú formu osobnej hygieny - na parkovisku je malý domček so sociálnym zariadením a umývadlom - a potom hurá na pozostatky proviantu z predchádzajúcich dní. A že nám šmakuje - o tom nemusíte vôbec, ale naozaj vôbec pochybovať.
autor: Katarína Hoglová - http://www.hoglova.dphoto.com/
Medzičasom sa zaťahuje, mraky sa valia priamo nad naše hlavy. Nasadáme do áut a opäť dávame prednosť miestnej faune - tentokrát nejde o ovce, ale o pravý škótsky dobytok.
Mierime na juh a dostávame sa do Wester Ross - oblasti známej najmä turistom.
Počasie sa mení každú chvíľu, raz je zamračené, vzápätí sa vyčasuje a slnko vyhrieva naše skrehnuté kosti. Pomerne často zastavujeme, vresoviská, výhľady na mokriny, či odrazy tieňov oblakov sú parádne dôvody na STOP a naše nekončiace cvakanie /tentokrát nie zubami .-)).
V istý okamih sa Andrejka nesmelo priznáva, že má problém - zdravotný. A tak je potrebné nájsť lekára, čo by jej predpísal antibiotiká. A keďže je pred nami mestečko Ullapool, dúfame že dákeho toho "vrača" nájdeme práve tu.
Hneď po zaparkovaní našich motorových "mustangov" sa nad mestečkom objavuje dúha, je to pre nás jednoznačné znamenie - všetko vybavíme - aj nájdeme lekára, aj sa najeme, aj si chlapci šoféri na chvíľku oddýchnu.
Ullapool je malé mestečko s približne 1300 obyvateľmi. Leži na brehu Loch Broom, z čoho je jasné, že rybárčenie a lodiarstvo majú jeho domorodci v krvi.
Takmer pred každým domom rastú nádherné hortenzie, jeden z mojich vysnívaných záhradných kvetov. A tých farieb čo tu vidím - celá dúha by sa dala poskladať.
Zatiaľ čo my sedíme v miestnej reštaurácii a praceme do svojich útrob čo to dá, ja napríklad slastne chlípem polievku z morských potvor a tuším som este lepšiu nejedla - vydáva sa Andrejka v ústrety lekárskemu verdiktu. Držíme jej palce, a dúfame, že ATB budú postačujúce. A keď ju po dákej tej pol hodinke vidíme vysmiatu kráčať späť, odľahne nám. A ešte jedna potešujúca správa - platí tu európsky preukaz zdravotného poistenia, nebolo treba zaplatiť ani pencu. Paráda - dúha k nezaplateniu.
A že nám v tento deň dúhy naozaj prajú. Pár minút po opustení Ullapoolu vstupujeme do dažďového revíra a stooooooooooooooop - dúha ako maľovaná. Stojím ešte v suchu, predo mnou kvapkajú prvé dažďové kvapky a vzadu z tej mrákavy a čierňavy krásne farby vyliezajú na povrch. Predbiehame sa, kto to skade cvakne, ešteže je premávka na škótskych cestách naozaj riedka. A ja velebím svoj objektív 16mm, dúhu tam napracem ltt, ale predsa len napracem. A keďže chcem šťastie aj pre seba osobne, svoj tieň v postprocese neodstraňujem ale ponechávam. Som teda požehnaná dúhou a dávam to sem ako corpus delicti.
Pomaly sa zvečerieva a my sa chystáme na záverečné ubytovanie. Prechádzame krásnym údolím, keď sa zrazu posádka prvého auta rozhoduje otočiť a tak ich nasledujeme. Edo podáva správu: "haló haló Katka dačo zbadala, bude to prekvapenie." Síce s oneskorením, ale predsa len stíhame krásny portrét sovy plamienky /aspoň sa mi zdá, že taký druh sovy existuje/, vidíme ju tesne pred jej odletom. Dôkaz nemám, a tak nepodávam. Ale na Katarínkinej stránke túto milú sovičku nájdete.
Zaškrípu brzdy a sme v cieli. Vedľa cesty odbáčame na malú plošinku, ideálnu pre naše stany a autá. Kým je ešte aké také svetlo vyberáme statívy a foťáky a sťaby tri grácie - Katka, Andrejka a ja - šplháme sa hore kopcom zachytiť posledné zapadúce slnečné lúče.
Výhľad máme krásny. Kopce v pozadí sú síce zahalené šedastou perinou, ale už náznak ich existencie je pre mňa príjemný pocit.
Hľadám si svoju súkromnú toaletu, lebo veď aj táto stránka našej výpravy je dôležitá, a kým sa vrátim späť k autám, aha ho, Michal je šikulka, jeho stan už stojí. Ktovie koľko ďalších nájdem za skalou.
Objektív obraciam na opačnú stranu, škoda že svetlo nám nepraje o trochu viac. Okrem pár "červánkov" nič extra zo západu slnka nemáme. A tak balím "nádobíčko" a vraciam sa späť do základného tábora, kde už stoja všetky stany a chlapci hrejú vodu na čaj. Fúka a poriadne sa ochladzuje, kolujúca fľaška Becherovky tentoraz zotrvá aj v mojich rukách. Keď cítim teplo rozlievajúceho sa alkoholu, je to pocit k nezaplateniu. Ktovie aká noc nás čaká.
A aby ste mali predstavu ako to asi vyzerá v našom base campe, hľa spacia časť priamo pred Vami, v ľavom zadnom rohu kuchynka a toalety sú vľavo mimo fotografiu.
Ešte posledná fotka pri teplom svetle a potom juchuchúúúú, hor sa do navliekania všetkých vrstiev, ktoré mám. 2 vlnených ponožiek, termogate, tepláky, 3 vrstvy termotričiek, 2 flisky, goráčova bunda a vlnené rukavice. Na hlave buffka a kolo krku šál - tak takto pôvabne až eroticky odetá líham do spacáka a dúfam, že v noci ma okrem príjemných snov nič neprekvapí. A či to bolo naozaj tak, to Vám prezradím v ďalšej časti. Trošku napätia nikomu nezaškodí :-).
