Po zhruba 2 hodinách jazdy autobusom sa naša túra začína na mikulovskom námestí, kde po červenej značke prechádzame popri židovskom cintoríne až k miestu zvanom Kozí Hrádok s nádherným výhľadom na mikulovské kostolné veže a náprotivný „fotogenický“ Svatý kopeček.
Pokračujeme k náučnému chodníku Turold, kde na chvíľku odbáčame z trasy, netušiac, že na konci tejto cestičky nájdeme miestnu jaskyňu. Po návrate na pôvodnú značku sa pomerne strmo šplháme až na vrchol Turold (295 m n.m.). Tu sa nám naskytá priam piktoreskný pohľad na malebnú zvlnenú moravskú krajinu. Vinič už chytá jesenné farby, hrozno dozrieva a naša fantázia dostáva zelenú.
Ale ako to už v rozprávkach chodí, náš pokoj a mier v duši narúša hlasné PRÁSK. A o chvíľku ďalšie. A ďalšie. Pri zostupe chodníkom, vedúcim okrajom nekončiacich viníc, stretávame miestneho vartáša s pištoľou v ruke, ktorý nám vysvetľuje, že na škorcov platí len jeden spôsob – práskací.
Priamo vo viniciach sú zabudované automatické delá - už teda vieme, čo je pôvodcom prerušenia našej turistickej idylky.
Po krátkej pauze pokračujeme ďalej k prírodnému útvaru Kočičí skála. Ide o prírodnú pamiatku z roku 1946, ktorej dôvodom vyhlásenia bola ochrana vápencového skalného útvaru s typickou pálavskou stepnou kvetenou (hlaváčik jarný, poniklec veľkokvetý a iné).
Tu sa naša trasa na malú chvíľku spája s asfaltovou cestou až po rázcestie pod Tabulovou, kde opäť po červenej stúpame na vrchol Stolovej hory (458 m n.m.).
V jej blízkosti sa nachádza zaujímavá zrúcanina Sirotčí hrádek (406 m n.m.), kde si dávame fotoprestávku.
Skákajúc zo skaly na skalu si napriek zhoršenému počasiu (slnko sa skrylo za mraky a nad krajinou vládnu šedé mračná) vychutnávame pohľad na našu ďalšiu trasu. Zostupujeme k obci Klentnice, kde opäť prekonávame krátky asfaltový úsek až k rázcestiu Perná (325 m n.m.). Miernym stúpaním kamenistým chodníkom prichádzame k rázcestiu Soutěska, kde je vybudovaná zastrešená útulňa a vodu môžeme doplniť v miestnej studničke. Skladáme batohy a vyťahujeme svoje zásoby v tuhej aj tekutej forme. Kvalitne občerstvení sa vydávame na záverečnú časť našej túry, k najvyššiemu bodu – vrcholu Děvín (554 m n.m.). Škoda, že je zamračené, výhľad by bol naozaj skvelý. Keďže sme na Děvín museli odbočiť z chodníka asi tak 50 m, vraciame sa späť a prichádzame k ďalšej zrúcanine známej ako Dívčí hrad (405 m n.m.), odiaľ nás čaká už len zostup lesom ponad pavlovské vinice priamo do obce Pavlov (225 m n.m.). Tu svoj deň končíme ochutnávkou jedál a vín z miestnych zdrojov.
Na zdravie slnečným, farebným, jesenným prechádzkam!
Bližšie informácie:
