Okolo obeda som zdvihla telefón a navrhlafľašu vína s nejakou papanicou na deke v Sade Janka Kráľa. Do ruksakasom nabalila jabĺčka, hrušky, hrozno, cottage, celozrnné žemle, jogurty a minerálku.A tešila som sa na fľašu vína, ktorú mal priniesť Martin. Priniesol dve,gentleman ... Chardonnay a Veltlínske zelené. Keď sme sa zhruba o šiestejrozkladali na tráve, bolo v parku kopec ľudí. A psov. Podaktorí,myslím psi, si to namierili k našim miskám s jedlom, našťastie majitelia včaszavolali správne meno. Keď sme o desiatej deku balili, okrem toho že už v miskáchnebolo ani omrvinky, ani na trávniku nezostalo po človečine ani stopy. Zostaltam len párik zaľúbencov, ktorí si určite vydýchli, že sme konečne vypratalipriestor.
Mám rada rozhovory s ľuďmi,ktorí sa pozerajú na problémy z rôznych uhlov. Martin je jedným z nich.Po našom rozchode o nejakú tú chvíľku stretol Lásku. A podľa toho akosa zamýšľa nad sebou samým ju naozaj miluje. Nereaguje zlostne a emotívne,snaží sa nad vecami porozmýšľať a zmeniť ich. Konštruktívne. Kedysi bolprekvapený mojimi otázkami. Dnes si ich sám kladie a vie na ne ajodpovedať. Pripúšťa možnosť rôzneho videnia vecí, pochopil, že nátlakom ničnedosiahne a že všetko je len v tom ako sa na vec pozrie a čo s ňouspraví. Ak má problém, neznamená to, že ho nevyjadrí ale ani „netlačí na pílu“.Jednoducho radosť s ním debatovať.
Týmto chcem zložiť poklonuvšetkým mužom, ktorí aspoň z času na čas vypnú EGO a zamyslia sa nadzmyslom života vo dvojici a neobviňujú ani partnerky ani seba. Proste sasnažia veci meniť tak, aby to viedlo k harmónii medzi obidvoma partnermi. ĎakujemVám!
