Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Kvapka po kvapke sa zberá
v miske horkosti a úzkosti krku.
Niekedy ich zastaví osobná miera,
keď ráno dá letmý pozdrav slnku.
Neškodná predtucha vyplávala,
na povrch jej vedomia sa škriabe.
Či len horlivé zážitky z minula
mátajú mysľou, sú ako hriadeľ?
Obavy, úzkosť, niečo podvedomé
vyrazili na nekonečný tmavý bál.
Bodavý strach o jej pozornosť žobre
a zabíja to pekné. Zaraziť to mal.
Možno len mrákoty, drobné omrvinky
pragmatik nevidí, slepota mľaská,
že detaily zberá do malej škrupinky
ako keď sa zo vzťahu vytráca láska.
