Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Vnútorná kvapka pokoja,
tá, ktorá sa javí ako pokora,
rozliala sa lávou na zem,
viac seba ponorím sem.
Prikryla trávu, zem, kvety,
spoznáva vnútorné nové svety,
Jej riava poliala malé pole.
V tej láve by si ľahko zhorel.
Rozvíril sa prach strieborný,
vietor vôňu z lávy uvoľnil.
Až načiahne sa cez more,
nedá sa inak, ty si už zahorel.
Vietor s ránom si ruky žmolí,
snáď v kolíske lávy držíš žolík
a zvinie sa tvoja láva s mojou.
Láska stane sa pre nás pokorou.
