Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(0)
Vravíš:
“Možno si šťastie,
ktoré ma stretlo,
možno si moje denné svetlo.
Možno nevydáme hláska,
možno to bude láska.
Konaj, prosím, skús ísť fuul
a oddaj sa.
Mám more chýb,
ale viem
a túžim milovať.
Nechcem sľubovať
zime.”
Zamyslieť sa
a dať odpoveď?
Odvážne svoje ja vyplavím?
Zasa sa beriem k sebe na spoveď.
To,
čo mi plánuješ dať,
iní mi nedali.
Preto mám v duši hrubú pevnosť.
Dobyje ju tvoja nežnosť?
Čosi sa ma práve dotklo,
ubieha mi myšlienka.
Už si ma celkom potkol,
obrana je malá, tenká.
Otriasa sa moja duša.
Ak by si naraz zmĺkol,
zostala by prázdna čaša
a šťastie by zbĺklo.
Tvoj postoj je závan nový,
zima prechádza do jari.
Život s tvojím spojím?
Čo čaká ma? Zážitok jarí?
Možno to bude láska.
