Nevinnosť

Sychravým údolím poletujú vrany.

Tiež bola mladá, to už je za nami,

a nevinná v každom okamihu.

Prekážky tú nevinnosť pristrihnú.

Leteli rovnako tri čierne havrany,

Nevinná s nimi za snami a túžbami,

krásna chcením a priama v pohľade.

Mesiac na to z budúcna jej očami hľadel.

Staručká sedí v hojdacom kresle,

vie, že veľký vietor nevinnosť zmetie.

Ružová veští to, čo vidieť nechcela,

bola ako biblickí Hebrejci a ich zlaté teľa.

Videla veľmi úzko a iba samú seba

nadhľad jej chýba, je taká osamelá.

Ak by mohla samej sebe pošepnúť radu,

zachovala by si nevinnosť večne mladú.