Na stole pod vázou popadané lupienky,
sú to červené zošuverené kvapky ruže.
Prešiel nimi pravdovravný vánok tenký.
Vo vzduchu sa šíri vôňa, ktorá urputne luže.
Vo váze zostala stonka skoro bez kvetu.
Je ubolená a opustená, ale ešte živá.
Nemý pohľad našej hynúcej lásky je tu,
ktorá dohára, ale zatiaľ v duši prebýva.
Z červenej ruže padá v obavách posledný kúsok,
práve letí na stôl zatratenia. Niet cesty späť?
Myšlienkou zvráťme fyzikálnych zákonov tok
nech v nesmrteľnú vôňu ruže dúfať môžeme smieť.