Čo robiť,
keď odíde spriaznená duša?
Vytiahnuť vreckovku a oko vysúšať?
Pozrieť sa do seba a hľadať chybu,
zastaviť a prežívať tú chvíľu divnú?
Dvihnúť vzpurne svoju bradu
a pozrieť do diaľky.
Čo život prinesie?
Nečakať či čakať zázraky?
Povaha človeka určuje
ďalší vývoj a jeho príbeh,
vyznať sa, povedať,
dať citom voľný priebeh?
Oprieť sa o priateľa,
ktorý je potrebný a drahý
to su korene, istota,
pokora i pocit blahý.
Ten, ktorý zostáva
v každej i zlej chvíli.
Je zásadový, pevný.
Je tu. A stále živý.






