V zornom poli žiarivého kotúča obedného slnka nie je kde uniknúť.
Neznesiteľná páľava jej robí tieň celý deň.
Je to krutá existencia, alebo jej len motýľ otrčil svoje krídla?
Nepoznala odpoveď na túto otázku.
Zvedomené poznanie bodavej krutej reality: on už nie je ten, čo bol.
Kým je?
Svojim intelektom mu odstraňovala kožu centimeter po centimetri vo vymedzenom čase.
Dnes vycentrovala laserové oko.
Kládla si otázky v páľave, v ktorej sa nedokázala odosobniť:
Vždy to bol on zabalený rúškom mojej vlastnej poprekrývanej falošnej predstavy?
Jeho pravú esenciu som nevidela či nechcela poznať?
Zromantizované svoje ja som vkladala do svojej fantázie o ňom?
Videla seba v ňom, no nevidela jeho.
Substrát svojej bytosti vložila na dlaň a podala mu:
“Na, vezmi si. Som celá tvoja.”
Mĺčal.
Vzal si, čo ponúkla.
A zabudol podať dlaň na oplátku.
