Na malom lúčnom kvietku
drobná kvapka vody stojí.
Ten detail zrieť dá sa priamo,
no možno ho nevidíme,
máme zorné pole v závoji.
Prečo sú na svete veci milé,
ktoré niekto vníma a iný nie?
Prečo je snívanie vec dôležitá?
Bez nej by ľudstvo stálo bez prežitia.
Na oblohe sa zrodila dúha,
všetkými farbami zažiarila,
V tej kvapke na fialke
urobila symbolický odraz.
Príroda bez farieb a plátna
urobila vlastný veľkolepý obraz.
Malé dieťa sa na to práve pozrelo,
ten malý zázrak prvýkrát postrehlo.
Keď pozrieš sa mu do očí,
v nich nádej, prekvapenie zočíš.
Zrazu zistíš,
že všetko ostatné je márne,
dôležité sú emócie
a jednoduché chvíle prežité správne.
Je nekonečná táto hra prírody,
tiež naším učiteľom,
ktorý nás inšpiráciou zásobí.
Keď vlasový štetec namočím do farby,
a nanesiem lazúru na plátno,
rozpútavam hry.
Dávam kúsok zo seba svetu,
kvapka po kvapke lieta aj tu.
Malé v sebe pohľadanie duše
a odklon od starostí a reality
dá nový rozmer nášmu životu.
Nie je to strata žiadnej identity.
Nato potrebujeme najprv vnímať
a potom stačí zavrieť oči a snívať.






