Kvapka vody sa zaguľatila
zberajúc ostatné valí sa dole oknom
sledujem dažďové divadlo a v tom
pozerám nebodaj si to ty?
Ukážeš sa a zmizneš len tak,
vrátiš sa potom akoby ani za mak
nechýbal si, veď čože,
že som tu sama zostala
a v mysli všetko prežívala.
Vo vrecku sa mi otvárajú nože.
Len si choď v búrke tam,
postavím sa na okenný trám
a pokojne zbohom ti dám.
Iba ti nežne zamávam.
Veď doteraz som bola sama,
prežijem v pokoji bez teba
aj ďalšie rána.






